V nedeľu ráno Hanka sledovala program pre deti „Kouzelná půda“. Niečo z toho som zazrel aj ja a jedna scéna ma veľmi zaujala.

Práve sa bavili o advente, o Vianociach a podobných somarinách, pričom zapálili prvú adventnú sviečku. Jedna z postavičiek, taký modrý chlpatý fras so zvončekom na nose (myslím, že sa volá Gemínek) bol z tej sviečky veľmi nadšený a mával prackou ponad jej plameň. A v tej chvíli ma napadlo, ako málo by stačilo k celonárodnej katastrofe. Napadlo ma, že by Jelímek mohol od tej sviečky chytiť. Proste by tie jeho chlpy vzbĺkli. Nastala by panika. Moderátorka by ho v snahe uhasiť plamene začala niečim mlátiť, načo by z čiernej tmy za scénou vyskočili ľudia čo tie bábky ovládajú a tiež by sa pridali k mláteniu tej úbohej horiacej bábky. Animátor Jelímka by sa zúfalo snažil vyvliecť z horiaceho kostýmu a zúfalo by kričal. Nakoniec by pribehol niekto s hasiacim prístrojom a všetkých postriekal bielou penou…

Na mňa tá predstava pôsobila veľmi komicky. Lenže potom som si predstavil obrovské množstvo malých detí, ktoré sedia pred telkami a do vypúlených očí sa im derú prvé slzičky. Niektoré by sa dožadovali vysvetlenia od rodičov, iné by upadli do šoku a prestali by komunikovať s okolím či prijímať potravu. Traumy na celý život, psychické problémy, proste celá jedna generácia vážne narušená. To by podľa mňa mohlo celkom dobre narušiť fungovanie celého štátu.

Keď tak nad tým rozmýšľam, tak som veľmi rád, že Gemínek nechytol a že sa „Kouzelná půda“ nevysiela naživo.