V sobotu ráno sa môj počítač začal správať veľmi divne. Šiel hrozne pomaly, z času na čas vyhadzoval nejaké prapodivné chyby, dvakrát mi dokonca spadol. Začínal som byť zúfalý a hľadal som, kde by mohla byť chyba. Vyzeralo to akoby bol zaplnený disk, lenže tam ešte bolo 1,5 giga voľného fleku. Katastrofa nastala, keď mi windowsy spadli po tretí krát a počítač už nechcel vôbec nabehnúť.

Čo teraz? Hlavou sa mi preháňali možné alternatívy. Bolo mi jasné, že je niečo s diskom, pretože pri štartovaní počítač prestal reagovať práve vo chvíli, keď si mal začať ťahať niečo z disku. Zdalo sa to byť jasné – disk je vadný. Ale čo teraz? Chytalo sa ma zúfalstvo. Moje data… moje drahocenné data. Gigabajty kdejakého bordelu, ktorý by pre kohokoľvek iného asi bol úplne bezcenný, ale mne by veľmi chýbal. Čo s tým? Napadlo ma, že na nový disk teraz nemám prachy a nejaký čas ešte mať nebudem. To nebudem mať doma funkčný počítač? Až v tej chvíli mi došlo, ako som na tej hromade elektroniky závislý.

Nakoniec som ešte skúsil poslednú možnosť. Keď je disk posraný, možno sú to len nejaké vadné sektory alebo také niečo. Skúsim ho zdiagnostikovať, možno by som prinajhoršom iba prišiel o jeho obsah a musel všetko nanovo preinštalovať, ale aspoň by som mal funkčný počítač… Lenže diagnostika v pohode zbehla, nenahlásila ani jednu chybku. Do prdele, čo to teda je?

Nejako som nabootoval počítač a spustil defragmentáciu. A vtedy som na to prišiel: Komplet celý disk bol zasvinený rozfragmentovanými súbormi. Červené pole sa ťahalo od začiatku až do konca, iba na chvíľu prerušené zeleným prúžkom systémových súborov. Tú defragmentáciu som musel spustiť asi sedem krát, kým sa súbory usporiadali tak, aby neboli rozšmelcované na drobné kúsky. Nakoniec som zreštartoval a všetky problémy pominuly. Hurá!

Asi by som na tieto veci nemal až tak kašlať a nejaké to čistenie a údržbu disku by som nemal odkladať donekonečna.