Práve som si spomenul na svoj dnešný sen. Bol dosť zvláštny.

V našom byte bolo niečo ako párty. Spústa ľudí, postávali a posedávali všade kde sa dalo, popíjali nejaké koktejly a džavotali. Ja som sedel na gauči, sledoval to a veľmi som nechápal čo sa deje. V byte bola takmer tma, ale vidieť bolo dobre, pretože kde tu boli na stenách malé tlmené lampy ktoré všetko osvetľovali tak akurát. V kuchyni hostia niečo kutili, počul som prskanie oleja, niekto hovoril, že pripraví nejaké neobvyklé exotické jedlo.

Chcel som nájsť Hanku, tak som vstal a urobil pár krokov. Všetci hostia boli oblečení v luxusných šatách, čistí a navoňaní, proste smotánka. Len ja som mal na sebe iba slipy a prepotené tričko. Nikomu to však nevadilo, všetci boli priateľskí, mali ma radi a chceli si so mnou pokecať, vtiahnuť ma do víru zábavy. Lenže ja som akosi nemal náladu. Proste som chcel nájsť Hanku, aby mi vysvetlila, čo sa deje.

Našiel som ich vzadu. Teda Hanku a pana Božského. Stáli tesne pri sebe a o niečom sa ticho rozprávali, bolo to dôverné. Hanka ma zahliadla a zahambila sa za mňa. Pýtal som sa jej, čo sa to deje? Ale ona povedala, že ide s Božským niekam preč. Hostia sa vytratili, ostali iba nejaké dve ženy stredného veku na gauči. Mlčky tam sedeli a pozorovali nás. Povedal som, že pôjdem s nimi, že sa len osprchujem a prezlečiem do čistého, ale Hanka nechcela. Pan Božský súhlasil, pretože ma bral ako kamaráta a to ma hrozne štvalo, pretože ja som jeho považoval za svojho soka.

Zlostil som sa, ale nedával som to najavo. V duchu som si hovoril, len si choďte, kašlem na vás, je mi to jedno. Osprchujem sa, prezlečiem sa a aj ja niekam pôjdem. A už sa nevrátim…

Hanka šla do kúpeľne a ja som chcel ísť za ňou, lenže tam bolo obsadené. V kúpeľni boli nejaké ženy, bola vyhradená im. Ostal som v kuchyni a všimol som si to jedlo, ktoré na sporáku robili hostia. Bola to plnená paprika, každý kúsok zastrčený do keramického alebo plechového hrnčeku. Hrnčeky boli naukladané do pekáča zaliateho nejakou šťavou. Pekáč stál cez dva horáky, na obidvoch bol plameň. Tá omáčka sa už odparila, priškvarila sa na dne. Vypol som plyn a vrátil sa do obývačky.

Sadol som si na gauč, aby som počkal, kým sa kúpeľňa vyprázdni. Božský si ku mne prisadol a chcel sa porozprávať, lenže ja som ho ignoroval. Tak mi podal časopis. Veľmi dobrý časopis, povedal mi a usmial sa. Pre správnych chlapov, dodal. Navonok ten časopis vyzeral ako časopis pre pánov. Nie nejaký Playboy alebo niečo podobné. Skôr ako taký ten plátok pre mužov, ktorí sa vyžívajú vo fajčení cigár na verejnosti, v drahých autách, kvalitných oblekoch a takom tom bohémsko-podnikateľskom vystupovaní. Začal som tým časopisom listovať, veľmi ma nezaujal. Lenže po chvíli som si všimol nenápadne roztrúsených nacistických symbolov, na niektorých fotkách som spoznal Hitlera. Prekvapene som sa pozrel na pana Božského a on s úsmevom prikývol, žmurkol na mňa a pripálil si cigaru.