Práve pracujem na jednom projekte, ktory viac-menej spočíva v tom, že sa z českého webu robí jeho slovenská verzia. Takže sa prehrabujem v zdrojákoch a prepisujem české stringy na slovenské.

Zdá sa to byť jednoduché, ale v skutočnosti je to o držku. Čeština a slovenčina sú veľmi podobné jazyky, dajú sa navzájom prevádzať prakticky jedna k jednej (t.j. stačí preložiť jednotlivé slová, netreba meniť slovosled a podobné veci). Keď sa vedľa seba dajú identické texty v češtine a slovenčine bez diakritiky, tak sa zhodujú ešte viac. Moja práca teda z veľkej časti pozostáva v prepisovaní písmeniek s háčikom alebo čiarkou na obyčajné písmenká a prepisovaní obyčajných písmeniek na písmenká s mäkkčeňom a dĺžňom. Čisto teoreticky by som si mohol prepnúť klávesu INS a proste prepisovať písmenko za písmenko. Lenže to nejde, pretože niekde treba vymeniť dve písmenká za jedno alebo naopak, takže by som aj tak musel každú chvíľu stláčať INS a stratil by som prehľad o tom či je zapnuté alebo vypnuté.

Ďalšie svinstvo je v tom, že v niektorých slovách treba prepísať jedno písmenko, v niektorých je však problémových písmenok viac, takže treba prepísať každé druhé – tretie. Stále sa teda zmietam medzi tendenciami preťukať jednotlivé písmenká a tendenciami označiť celé slovo a napísať ho celé odznova.

Je to fakt hnusná piplačka. Načo je vlastne ľuďom toľko jazykov? Prečo sa za každým humnom musí hovoriť úplne inak? Esperanto mi začína pripadať ako celkom dobrý nápad (až na to, že tá reč vyzerá a znie hrozne blbo).