Dnes keď som šiel do práce, tak som pri východe z podchodu na Zochovej uvidel typickú dvojicu držiacu v rukách „Strážnu vežu“. Obvykle si od nich časopisy neberiem, pretože mám svoje presvedčenie a nepotrebujem hľadať pravdu v nejakom časopise, ale tentokrát som spravil výnimku, lebo cesta autobusom do roboty je dlhá, tak prečo si ju niečím neskrátiť. Ako som v tom časopise listoval, zaujal ma tam jeden článok, ktorý rozprával o smrti.
Ľudí smrť od nepämati fascinuje. Celý svet „čučel“ na CNN a lokálne televízie keď spadli dvojičky, v televíznych novinách pravidelne počúvame o nehodách, úrazoch, vraždách, prírodných katastrofách, v kinách sa to hmýri mŕtvymi, áno, smrť je stále téma číslo jedna.
Existujú rôzne pohľady na smrť ovplyvnené náboženstvami, hnutiami a neviem čím ešte, a preto ma zaujíma aký pohľad na smrť máte vy. Nechcem, aby sme jeden s druhým polemizovali o naších pohľadoch, len chcem čisto zistiť, čo si o nej myslíte.
Ja napríklad verím, že smrť nie je koniec všetkého. Verím, že po smrti moja duša zostane v stave milosti (nebo), alebo v stave zatratenia (peklo). Z toho vyplýva, že považujem smrť za súčasť života. Pre mňa je smrť len zmenou stavu. Stratím telo a zrejme aj súčastnú podobu mysle, ale moje duševné bytie zostane nezmenené.
A preto sa smrti nebojím…
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Podle mě po smrti nic není. Přestanou fungovat orgány a červi se nažerou (btw: četli jste Zdechlinu od Baudelaira)…proto se smrti bojím.