Včera som cestou do práce v rádiu počul jednu skladbu. Hovoril som
si: Ty koxo, to je fasa!
Zmietal som sa medzi dvoma pocitmi – na
jednej strane som chcel, aby mi moderátor rýchlo povedal, čo to je a od koho
to je, na druhej strane som nechcel, aby sa tá skladba skončila.
Nakoniec som sa predsa len / bohužiaľ dočkal. Boli to Amorphous Androgynous aka Future Sound Of London a tá skladba pochádzala z ich nového albumu The Isness. Dnes som sa trochu rýpal v sieti, až som našiel nejaké ďalšie ukážky a informácie.
Nový album vyzerá byť trochu iný než všetko čo doteraz FSOL robili, ale je to bombovka. Taká tá experimentálna monumentálnosť ich charakteristického zvuku, zmiešaná s dosť intenzívnymi rytmickými zložkami (doposiaľ veľmi nevýraznými) a celé je to šmrcnuté hippie psychodelickou atmosférou. Je ťažké to popisovať. Niekde som našiel takúto charakteristiku:
samplerdelic cosmic rock opera – galactic space music – sitar breaks – psychedelic orchestral glam folk raga – wobbly oozescapes = progtronica
Ten album proste chcem! Hanka, už mi nemusíš vymýšľať darček pod stromček.
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
V poslednom case ma z podobeho zanru oslovil najme album : Tweekend od The Crystal Method. Je minimalne tak dobry ako ich predosly Vegas.. Trosku tvrdsia, ale este stale dost kvalitna elektronika je aj na remixovanom albume od Linkin Park – Reanimator , myslim ze urcite stoji za stiahnutie. Ich videoklip ku Pts.Of.Athrty-Jay Gordon je priam skvostne 3D.
Trosku z ineho sudka posledne su castymi hostami v mojom Winamp liste Tuck and Patti , pre tych ktorym tieto mena nieco hovora tak nieco medzi Diana Krall, Eva Cassidy a nedavno zosnulym sa Ericom Claptonom.
Ich gitarovu verziu „Man in the mirror“ pocuva kolega vraj kazde rano…