rano mi riaditel skoly oznamuje ze do zajtra do desiatej by rad mal aktualizovanu prezentaciu slovenska, robenu nasou skolou. to je fajn, lenze tu predoslu verziu som vyrabal ja, davno pradavno pred dvoma rokmi, bolo to prezentacne cd – flash o slovensku a nasej skole. takze prerobit uplne odznova. super, tesim sa. do zajtra.
poobede utekam do talianskeho institutu pre nejake materialy a telefonujem clovekovi z nemenovanej realitnej kancelarie – oznamuje mi, ze nasa firma je asi „nejaka moc draha“, lebo ze pan sef to dal robit svojmu synovcovi a tym padom my s touto ponukou uz nemame ratat.
drb.
tak toto ozaj nastve – uz sme preberali detaily spoluprace aj vsetky ostatne nalezitosti – tak som s tym ratal uz dost zavazne, podla toho som si zorganizoval aj aktivity na tento mesiac a on to zrusi. preco? vsetko bolo dohodnute, uz chybala len zmluva – ano to je ta chyba. proti k0k0tom sa treba poistit.
slo o pomerne velky projekt – databaza nehnutelnosti a tak… som zvedavy ako to ten pan synovec bude robit. preco mam taky blby pocit ze to je len dalsi „paric doomoviek“ co raz v zivote videl FrontPage?
teraz tu sedim unaveny za pc, strkam cdrka do napalovacky jedno za druhym, rozmyslam ako sa mi bude o siestej rano vstavat a pocuvam bloodhound gang ktori si veselo revu „I hope you die“. hmmm…