Dnes, okolo trištvrte na dve ráno, sa mi stala, na moje pomery, veľmi nepríjemná udalosť.
S kamarátom sme sa práve chceli rozísť každý svojim smerom,
ešte sme debatili, keď za nami zastavilo male biele auto, z ktorého
vyskočili dvaja o 20 cm vyšši chlapi ako sme my. Povedali, že sú
od polície a chcú, aby sme sa legitimovali. Často som zažíval podobné
situácie, keď si niekto buď tropil fórky alebo to myslel vážne
s úmyslom okradnutia, zbitia, zabitia alebo znásilnenia. Na týchto
mužoch som tiež nikde nebadal uniformy PZ SR, ani ich auto nejavilo známky
používania PZ SR, nikde žiaden nápis „Polícia“ ani
siréna,… nič. Jeden muž pristúpil ku mne, druhý ku kamarátovi.
Požiadal som ho, aby sa mi legitimoval. Začal hovoriť, že som arogantný,
drzý, otvoril púzdro, kde mal legitimáciu, no len na moment a hneď si ju
zase schoval vo vrecku bundy alebo v kapsičke (to som si nevšimol).
Zbadal som iba, že je tam nápis „Polícia“ a fotka. Nezapamätal
som si jeho meno ani číslo.
Ten druhý, ktorý sa venoval môjmu kamarátovi, sa teraz spoločne
s tým prvým pustili do mňa, neustále hovorili, že som arogantný, že
„nemám postavenie, aby som sa k nim mohol takto chovať“, ten
prvý ma začal prehľadávať – najprv vopchal ruky do vačkov na mojej
zimnej budne, celého ma postískal, až po nohy. Problém bol, že sme ani ja
ani kamarát u seba nemali doklady, keďže tie nosím všetky
v peňaženke a nechcel som riskovať, keďže sa jedná o neskorý
nočný návrat, prípadnú stratu týchto dokladov. Policajti(?) sa toho
chytili, povedali, že majú právo nás zadržať na policajnej stanici pre
zistenie totožnosti, etc. etc.
Tiež jeden z nich povedal zaujímavú vec (citovanú paragrafmi),
že jemu stačí, ak mi povie iba ústne, že je od polície a ja ho musím
brať ako policajta. To mi príde divné a zvrhlé.
Čo vo mne však vzbudilo najväčšie obavy, bolo uvedomenie si, že tímto ľuďom by bolo sakramentsky jedno, či ma na stanici zmlátia alebo nie. Za normálnych okolnosti by som sa začal brániť a vysvetľovať, že môj dotaz na legitimáciu nepovažujem za arogantný, teraz som z ich gestikulácie a správania sa ku mne cítil, že by ma to stálo prinajmenšom nejakú modrinu.
Iste to poznáte, mnoho vecí, o ktorých sa okolo vás diskutuje, vnímate akosi prirodzene; pády lietadiel, výbuchy bômb, smrť vášho dieťaťa, násilie policajtov, to všetko sú samozrejmosti. No keď sa to stane vám, uvedomíte si, že to skutočne existuje, že to nie je nič tak nehmatateľné ako obraz v televízii, hlas v rádiu, či riadky v novinách…
Nakoniec, po kamarátovej otázke, či „sa niecčo deje?“ odpovedali, že majú hlásených viac oznámení o kradnutí v tejto lokalite.
Nechcem žiť v krajine, v ktorej neviem, či sa viac báť zlodeja alebo policajta.
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Ja som pred rokom zažil niečo podobné. Išiel som legitímne od priatelky asi o pol desiatej večer. Bol hnusný večer a pršalo. Chcel som prejsť cez cestu mozno 20 metrov od jej vchodu, kde sme sa rozlučili, ale videl som, že sa blíži po ceste biele auto. Myslel som že je to jej mama tak som počkal pri kraji cesty, ale keď prišlo auto bližšie, tak som zbadal, že je to otrepaný starý favorit, nemal ani zapnuté svetlá. Počkal som, aby ma neošpliechali. Auto sa však pri mne pristavilo. Nemal som chuť sa baviť s nejakými trtmi a tiež mi hlavou behali také tie scény s únosmi… Tak som ho chcel obísť. Auto sa samozrejme pohlo a opäť mi zahatalo cestu. Otvorilo sa okienko a príslušník (mal uniformu, ale to som v tme, čo bola v aute nemohol vidieť) začal pýtať legitimáciu. Samozrejme že som sa arogantne spýtal „A vy ste akože čo? Polícia?“. Na čo mi odpovedal že či nevidím. „No naozaj nevidím podľa auta… A uniformu môže mať hocikto“. Medzičasom, ako sme sa chytali za slovíčka, mi ušiel bus. OP našťastie nosím vždy pri sebe, takže som s tým problém nemal. Ich pozornosť vzbudil akurát fakt, že som z Dubnice. Musel som obšírne vysvetlovať, prečo som tu atď… Nenapadlo ma pýtať legitimáciu, mi bola celkom statočná zima a bol som už pekne premoknutý. Nabudúce si ich však vychutnám… Ich príbeh zakončili arogantným „Sa nám tu v petržalke túlajú všeliaké indivíduá“ a išli neosvetlený ďalej…