Posledné dni som mal vo zvyku spávať max. 4 hodiny, kedže som často dlho pracoval. Dnes som z toho bol už vážne unavený a povedal som si že zalahnem už o pol druhej. Šiel som sa teda umyť.

Chyba!

Ako som sa oprel o umývadlo odtrhlo sa a zalomilo si prívodné trubky do batérie z ktorých okamžite začala striekať voda. Nevedel som čo robiť. Ruky som mal od mydla a umývadlo sa mi v nich strašne šmýkalo, nohy celé mokré a kĺzali mi po šľapkách, ktoré tiež neboli oporou na zatopenej dlážke.

Pár minút som tam len tak stál a snažil sa umývadlo podoprieť starým vysávačom, ktorý sa povaľoval v dosahu. Neúspešne. Vzal som uterák a začal som omotávať trubku s horúcou vodou. Pri tom som si všimol ventily. Podarilo sa mi uzavrieť len studenú vodu. Teplá voda začínala pomaly pretekať cez uterák a kvapkať na zem. Umývadlo som pustil a zhodou náhod sa stabilizovalo na kombinácii vysavač-trubky. Vzal som malý kastrónik, a odkrútenú časť uteráka som položil do neho.

Operácia sa podarila, ale stále tu bol problém s tečúcou horúcou vodou, ktorá sa neúprosne kopila v kastróniku. Začal som sondovať po inom — hlavnom uzávere horúcej vody. Ako sa dalo čakať, našiel som len uzáver studenej… I počal som teda pátrať aj na miestach kde by som sa obyčajne nepozeral. Teraz som ho MUSEL nájsť.

Vybehol som na chodbu a sliedil či niečo neobjavím. Potom som to skúsil na balkóne, a nakoniec som sa vyštveral na strechu (sme na najvyššom poschodí) a preliezol na druhú stranu, kde bola terasa — na nej taktiež nič. Vrátil som sa späť. A začal hľadať nejaké nástroje (vercajg) ktorými by som mohol prinútiť ten ventil. Vedel som, že niekde tu boli neké kliešte, hľadal som všade až som ich konečne po pätnástich minútach snorenia našiel. Kastrónik už pretekal, tak som vybehol späť na balkón a vzal väčšiu nádobu od mopu, ktorú som si cestou na strechu všimol. Výmena prebehla úspešne, ale štvrtina izby bola už aj tak zatopená.

Bolo treba začať utierať aj vodu ktorá natiekla v predošlých etapách. Žiadne utierky, žiaden iný obetovateľný materiál (aj keď som už predým poškuloval po vankúši na gauči). Obetoval som teda svoj posledný suchý kus handry-uteráku, naposledy do neho utrel pot z čela (neskôr som na to používal nátelník) a začal utierať dlažku. Na opravy nebolo času, keďže sa v tej obrej mláke váľalo dosť nebezpečných elektrických káblov. Situáciu na zemi sa mi po niekoľkých desiatkach minút podarilo stabilizovať.

Prišiel čas presvedčiť ventil.

Do ľubovolnej ruky som uchopil malinkatý šrobováčik a odkrútil skrutku ktorá držala hlavičku ventilu. Na zvyšok som vytiahol malé plochačky a so šialeným výrazom začal krútiť.

Keď som úplne uvolnil ventil a voda začala striekať aj cez uterák, usúdil som že to nebol ten správny smer a krútil späť. Prúd vody len poľavil. Usúdil som tak zo zvuku ktorý vydávala kvapkajúca voda. Potom som sa odvážil odkrútiť uterák a konečne zaznelo „HAAAAALELUJAH!“

Po­lonahý, v trenkách, zasvinenom tričku, mokrých šľapkách som sa konečne narovnal a vychutnal si ten pocit víťazstva nad živlom.

K umývadlu som dotlačil kolegovu stoličku a dostatočne silno ho podoprel aby sa do rána neodrhlo. A začal som vo zvyškoch kachličiek a stavebného materiálu hľadať príčinu.

Stačila mi len chvílka. Do dier, v ktorých boli hmoždenky s úchytmými skrutkami som strčil prst a okúsil silu materiálu. Odlúpil sa celkom pekný kus. Potom som začal snoriť po samotných hmoždenkách a tých vyjebaných šróboch iškariotských. Našiel som.

Šróby boli zastrčené do hmoždenky asi do hĺbky 1 cm. Bolo to jasné — bola len otázka času, kedy sa to stane… ...mne. Zasadol som do gauča a začal rozmýšľať nad tým, že čo ďalej. Mal som v žilách príliš veľa adrenalínu, tak som zasadol, že sa ukľudním… hm a práve dopisujem tento zápis.

Od žien očakávam ľútosť a hýčkanie a od mužov všobecné uznanie. Ďakujem. :)