V nedeľu sa mi to stalo opäť. A najlepšie na tom bolo, že som si to vôbec neuvedomil, kým ma na to upozornil Filip. Čo? No predsa čechoslovakizmus. Konkrétne som namiesto samovražda povedal sebevražda.
Priznám sa, urobilo mi to radosť. Je to dôkaz toho, že moja transformácia prebieha síce nenápadne, ale zato isto. Mením sa na čechoslovakistu. Už ako dieťa ma fascinovali montéri, ktorí strávili dlhý čas v Čechách a po návrate mali slovník tak prekladaný českými výrazmi, až to znelo ako úplne nová reč. Aj môj otec používa dosť veľa českých slov (napríklad namiesto jar zásadne hovorí jaro a pod.). Úplným vrcholom je v mojich očiach používania slova špatne namiesto slova zle.
Už sa hrozne teším na dobu, kedy sa vo mne slovenčina a čeština premieša tak, že budem čechoslováčtinou hovoriť automaticky a intenzívne. Nechcem to vypestovať umelo, pretože by z toho bola cítiť tá neprirodzenosť a strojenosť. Chcem, aby to prišlo samo. A ono to prichádza. A to nie je špatné.
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
si moj clovek.. Smrt puristom!! :)