Po hrozne dlhej dobe sa mi ozval bývalý kolega Frankie. Teda on sa mi vlastne ani tak neozval, ako skôr odpovedal na môj e-mail, v ktorom som sa dožadoval odozvy (konkrétne som sa ho pýtal, či ešte žije). Chudák malý, síce žije, ale je taký prepracovaný, že nestíha ani poriadne vykonať základné ľudské potreby (teda ozvať sa starým kamarátom a tak). Dúfam, že prežije svoje tvrdé pracovné tempo a som zvedavý na to jeho nové CDčko, ktoré chystá.

SuicideKing zase vylepšil svoje Cicky. Táto odporná pornografická stránka (od ktorej sa samozrejme dištancujem a ktorú odsudzujem… aj keď je pravda, že do nej občas prispejem) teraz poskytuje aj veľmi zaujímavé minimalistické wallpapery (len škoda, že nie v mojej veľkosti). Okrem toho ju odteraz môže ktokoľvek propagovať štýlovými minibannermi (priznám sa, že som tak trochu spolupracoval na ich ideovom podklade… ale to ešte neznamená, že sa od toho nedištancujem). No a aby som nezabudol, v niektorých epizódach sa vyskytol môj xicht (fuj!) a jednu starú (ehm…) zamestnankyňu nahradila Análna Gréta (škoda, že konkurz nevyhral a Mrštná Mrdka… už som mal vymyslenú nádhernú epizódu spolu s Amandou).

To, že Cicky za niečo stoja (aj keď ja popieram, že s nimi mám čokoľvek spoločného a opovrhujem nimi ako aj ich tvorcami), dokazuje aj fakt, že mi dnes Embryo napísal niečo akože v tom zmysle, že Cickas – respect. No a keď niečo také napíše Embryo, tak to musí byť pravda. Však?

Čo to tu ešte máme? Aha, už viem. Včerajšia humorná príhoda zo supermarketu (no… ona zas až taká humorná nie je). Nie, nebudem hovoriť o tom, ako jednej novootvorenej predajni s elektronikou perfektne vyšiel marketingový plán dostať sa zadarmo do hlavného vysielacieho času a nechať si odvysielať reklamu v hlavnej spravodajskej relácii na každej televízii v krajine. Ide o to, že som bol včera na nákupe a koho som nestretol? No predsa moju kolegyňu Martinu. Teda, vlastne… ja som ju nestretol, ja som ju len zbadal v dave a tak som sa jej postavil do cesty a ona, keďže mi nevenovala pozornosť, do mňa vrazila. Ha-ha-ha. Ale to ešte nie je tá sranda. Sranda je, že o niekoľko minút neskôr mi niekto búšil nákupným košíkom do chrbta a konkrétne to bola opäť Martina. Narazili sme na seba v inej časti predajne. Náhoda? Nemyslím. Pretože sme na seba takto narazili ešte asi štyri krát, až mi to začalo byť podozrivé.

Takže Martina, si pekné a sympatické dievča, ale ja už mám priateľku a ďalšiu si nehľadám. Prosím, ostaňme iba kamarátmi a už ma neprenasleduj (ani mi nevolaj a neposielaj mi žiadnu poštu… hlavne si neprajem, aby si mi ešte niekedy poslala koňskú hlavu v krabici, to bolo obzvlášť hnusné).

No nič. Idem sa venovať niečomu konštruktívnemu.