V sobotu sme boli pozvaní k Hankinej mame na obed. Boli zemiakové placky s kapustou a údeným mäsom. Hankinej mame sa to podarilo výborne, placky boli veľmi ľahké, pretože neboli čisto zo zemiakov, ale aj z cukety.

Bohužiaľ, Hanka bola prednedávnom chorá a brala antibiotiká. Lekárka akosi nevzala na vedomie Hankinu alergiu na penicilín a predpísala jej blbé lieky, vďaka čomu sa Hanka necítila celkom dobre. A tak ma v noci zo soboty na nedeľu zrazu zobudila a chcela po mne lavór. Najprv som si myslel, že sa jej niečo chytilo na žalúdok, že to z nej vyjde a rýchlo to prejde. Lenže keď z nej nad ránom ešte stále tiekli žlté žalúdočné šťavy a vôbec sa jej neuľavilo, začínal som mať strach.

Hanka sa presunula do obývačky na gauč, aby mohla driemať v polosede a ja som musel byť pri nej, takže som sa chúil stočený do klbíčka pri jej nohách a v pravidelných intervaloch som vylieval obsah lavóru do wecka.

Z rannej telefonickej konzultácie s Hankinou mamou vyplynulo, že ide o gastritídu (alebo tak nejako sa to volá) spôsobenú mastným jedlom na oslabený a podráždený žalúdok. A tak som naskočil do Kermita a šup ho krížom cez celé mesto pre lieky. Tie snáď pomohli, pretože k večeru už v sebe Hanka udržala trochu čaju, v noci nezvracala vôbec a ráno dokonca zchrúmala suchý rožok.