Sen sa zacal v dome mojej tety, kde sa vraj zacal zjavovat mrtvy stryko so svieckou a usmevom na tvari. Udajne aj ludia v okoli zacali mat akesi vidiny. Velmi som sa bal, ze sa nieco podobne stane aj mne na navsteve u babky. A ono to skutocne prislo… namiesto ludi som vsak zdeseny videl akesi pokrivene matohy. Okoloiduci sa s nimi zdravili a viedli priatelske rozhovory, akoby stretali starych znamych. Jedna sa ku mne zacala blizit. Vedel som kto to je, ale nedokazal som prekonat odpor a usiel som. Tie matohy boli projekciou mojho strachu. Zacal som na jednu nadavat, mysliac si ze sa zlakne ona a ujde. Namiesto toho sa mi vsak zjavil frflajuci clovek rozhadzujuci rukami. Zasmial som sa tomu. Nato sa na ceste objavil maly chlapec s lukom na cervenom bicykli. Vedel som, ze ho poznam. Bol som to ja. Tak velmi som chcel byt este aspon chvilu ako on. Smutne som vosiel do dvora jedneho domu na ulici a tam do sklenika. Proti mne radostne vybehla kacka a zacala ma zobat do rukava. Vedla lezal chory konik. Bal som sa ho. A odrazu som zbadal tvar zeny, ktoru som nikdy nevidel, ale vedel som ze ju poznam cely zivot. Tak som si vzdy ako maly predstavoval nejaku milu tetu z rozpravky. Povedala mi par slov a vsetko mi zacalo pripadat pokojne a prirodzene…
Zobudil som sa na izbe, kde som vobec nemal co robit. A dufal som, ze vdaka tomu snu sa aspon na dnes zo mna stane lepsi clovek :)