To je zvlstni, Riki, nemam rada, kdyz nekdo vypravi sny, byt sebepoutaveji, nikdy to neni uplny pribeh, casto zmet, zmatek, nevysvetlitelne situace, to vsechno navic ve prilis osobnim ubrousku… Kdyz jsem dosla nakonec, vzpomnela jsem si na Lost Highway, zamrazilo me tak nejak podobne, jako kdyz si vybavim uvodni pisen s hlasem Bowieho. Ted se bojim zvednout telefon, abych v nem neuslysela sama sebe.
Nektere zapisy jsou jakoby z povinnosti, takze dik za to male mrazeni:)

SPRATEK: Ja si veľmi rád zapisujem sny. Prišiel som totiž na to, že keď sen ešte predtým než ho zabudnem prerozprávam alebo napíšem (t.j. prejde aktívnym vedomím), tak si ho veľmi dobre zapamätám. Dodnes si pamätám niektoré sny, ktoré som mal ešte pred niekoľkými rokmi a zakaždým keď si prečítam svoj zápis toho sna, vybavia sa mi rôzne podrobnosti a jeho celková atmosféra.

Je mi ľúto, ak ťa moje sny desia, alebo nudia, alebo čokoľvek negatívne. Ja však (neviem z akého dôvodu) mám zlé svedomie, ak nejaký zaujímavý sen zabudnem. Mám potom pocit, akoby som o niečo dôležité prišiel, alebo čo.

Ešte jedna nepodstatná vec na záver: Sníva sa mi veľa a často… málokedy ráno vstanem s tým, že sa mi nesnívalo nič (aj keď si na ten sen často vôbec nepamätám akonáhle otvorím oči). Možno preto sú pre mňa sny také zaujímavé.

O ne, ten dik byl minen vazne, Riki. Sny jsou dulezite, jen si myslim, ze malokdy je stejne vyznamne jejich prevypraveni ostatnim. Tenhle byl jiny, rekla bych, ze se Ti podarilo vyjadrit cosi. Kritika patrila nekterym zapisum, i kdyz asi nebyla na miste od nepsavce, jako jsem ja.
Mam jednu nocni muru z detstvi – zacinala pokazde jinak, ale konec byl stejny; dobiham k cizimu schodisti, otacim se a nekdo me honi. Vybiham k bytu, chci zavrit, ale nemuzu pribouchnout dvere. Probuzeni s vykrikem hruzy. A pak, casem, kdyz me tento sen pronasledoval cim dal mene, jsem jednou to schodiste doopravdy nasla. Nikdo me nepronasledoval, ale ten pocit nikdy nezapomenu.
Mlhou spanku necham se zajmout, potrebu mam si trochu sdreamnout…

SPRATEK: Aha, hmm… Ked sa to tak vezme, tak o svojich snoch do AcidLogu nepisem kvoli publiku, ale kvoli sebe.

A co sa tyka nocnych mor, tak tie svoje uz doverne poznam a vyvinul som rozne finty, ako s nimi bojovat. Neviem preco, ale dost casto v sne myslim celkom normalne. Tak nejak napoly viem, ze sa mi to iba sniva a napoly to vobec netusim. Takze napriklad ked ma niekto nahana a ja nemozem utekat, mam hrozu z toho ze ma chyti, ale na druhej strane vedome viem co mam robit, aby som dokazal bezat. (Aby bolo jasne, tak moje problemy s behanim v snoch spocivaju v tom, ze je tam akoby velmi mala gravitacia, takze zakazdym ked sa odrazim, vznesiem sa do vzduchu a nemozem zaberat nohami. Riesenie je jednoduche. Silno sa predklonit, aby som skoro rypal nosom o zem. Tym padom sa odrazam rovno vpred a nie hore. Je celkom zaujimave, ze pri tejto technike nezabaram kolenami do zeme…)

Obcas sa mi dokonca stava, ze ma nejaky sen prestane zaujimat a tak ho vedome ukoncim.

Tomu rikam vychytavka. Hned si preju, abych to mohla zkusit. Vetsinou nemuzu pohnout nohama. Obcas uz taky zvladam snove stavy ovladat, jeste v tom vsak nejsem tak dobra. Ale nejneprijemnejsi z techto telesnych snovych pocitu je pro me neschopnost otevrit oci, kdyz to jakoby potrebuji. Vselijak kroutim hlavou, napul je otviram, ale oslnuje me svetlo prilis drave a silne. Samozrejme je pro me z hlediska snoveho deje velmi dulezite oci otevrit, ale nejde to. Mas nejaky figl i na tohle?

SPRATEK: To poznam. Oci mam akoby zalepene, viecka sa magneticky stahuju k sebe, nemozem ich udrzat otvorene…

Riesim to tak, ze to ignorujem. Z nejakeho zvlastneho dovodu v takych snoch vidim aj so zatvorenymi ocami, akurat mi vadi to ze mam obmedzeny a trochu zdeformovany vyhlad. Predmety okolo seba vsak vnimam. Staci mi teda ukludnit sa, trochu si zvyknut na ten pocit zomknutych viecok a vsetko je v pohode. Myslim, ze v tomto type snov (teda aspon u mna) hraje dolezitu ulohu panika a prave tu treba prekonat.

Celkom zaujimave je to s vodou v mojich snoch. Mozem pod nou dychat, ale musim s tym zacat pomaly. Veeeelmi veeelmi pomaly vdychnut iba maly kusok a hned ho pooomaaalyyyy vydychnut. Takto postupne zvysujem davky, az nakoniec normalne prirodzene dycham. Finta je v tom, ze to do seba nemozem vdychnut naraz, inac by si to (a teraz sa mi nesmej) voda vsimla a zadusila ma. Musim to robit nenapadne.

A este jedna zvlastnost: Obcas mam taky velmi divny sen. Je zakazdym iny, ale jeden prvok ich vsetky spojuje – tekutina, ktora vyzera ako taky ten cierno-biely sum v mrtvom kanali telky. Bud sa pokusam prejst cez mlaku tej tekutiny, alebo ku mne tecie, alebo nieco podobne… Nebojim sa jej, ale nechcem do nej vliezt. Ked uz do nej aj slapnem, ostavam suchy. Akoby to zrnenie ani nebolo tekutinou, iba sa tak sprava. A co je na tom sne vynimocne? Sniva sa mi vzdy predtym, ked mam byt velmi chory. Prvy krat sa mi to snivalo v piatich rokoch (vtedy som cez tu tekutinu potreboval prejst na motorke Babete) a kratko na to u mna prepukla zltacka. Potom sa ten sen este par krat opakoval a zakazdym to znamenalo tazku nemoc (ci uz kiahne, alebo nedavny zapal pluc). Je to divne, ale vzdy ked sa mi to sniva, vopred viem, ze budem marodovat a mam vyhladat lekarsku pomoc (aj ked sa na to casto vyseriem a potom trpim ako zviera).

Rekla bych, ze jsi celkem odbornik, Riki. Nikdy jsem s nikym takovou rozpravu nevedla, fakt me to bavi. S tou panikou mas asi pravdu, je to pokazde takova nalehava situace. Myslim, ze clovek, ktery venuje jistou pozornost svym snum, muze mit bezne schopnost podobnou Tve zrnici skvrne – tedy predvidat, resp. naslouchat svemu telu, ktere o nemoci vi vzdycky drive nez mysl… Zajimave, zase kousek noveho sveta.
S vodou mam zase uplne jine zkusenosti – ve snu plavu nekolikrat rychleji nez ve skutecnosti a muzu v ni dychat. Mozna to souvisi ve vztahu k ni, tezko rict. Ale tu nutnost dychat nebo pohybovat se ve snu obezretne znam. Nekdy je kolem me najednou misto pevne zeme neco jako mesicni more – tvari se to mile a jemne, ale vim, ze je to hluboke a zradne. Jdu po ulici a najednou se zmeni nenapadne jeji povrch. Jenze ja vim, ze kdyz pujdu hooodne pomalicku, nevsimne si toho, ze jdu, a budu mit pod nohama porad pevnou zem.
Co je mi ale hodne prijemne a souvisi s celkovym spanim, jsou me neprilis zdarene zato vsak nadherne pokusy o astralni cestovani. Postupne vyzenu pred usnutim napeti – predstavuji si, ze casti meho tela jsou absolutne lehoucke, a jemne se prinutim v duchu vzletnout. Musim byt opatrna jako Ty s vodou, jinak se vytrati ta odlehcenost. Dlouho mi trvalo, nez jsem si vubec samu sebe dokazala predstavit z vysky jakoby tvari v tvar sobe, jak lezim na zadech… Je to zajimave proste. Kdovi, trebas jednou nekam doletim:)

SPRATEK: To som uz niekolko krat skusal. Zakazdym sa dostavil taky divny pocit, ze mam prehodene ruky. Lavu na pravej strane a pravu na lavej. Dokonca som skusal jemne hybat prstami a fakt som hybal tou druhou rukou. Asi som vadny alebo co… ale o astralne cestovanie sa uz radsej nepokusam. Ved co keby mi to ostalo aj po navrate?

Pozeram, ze obaja ste fakt dobri v snivani. Ja mam velmi rad sny, ale nesnivaju sa mi skoro vobec. A aj ked sa mi raz za cas prisni, je to len taky fragment, jedna skutocnost… a nie komplexne pozorovania a pribehy ako u vas.
Vyvinuli ste si nejak schopnost snivat, alebo je to u kazdeho cloveka inaksie?
Ked som cital vasu diskusiu, najradsej by som zaliezol co najskor pod perinu a zacal snivat.
Ked sa to tak vezme, snivanie je najdokonalejsia virtualna realita.
Tiez ma zaujalo to o tom predvidani chorob. Neverim na nejaku astrologiu, alebo predpovedanie, ale toto sa mi vidi ako celkom rozumne.
Ludsky mozog je fakt velmi zaujimavy organ… ten moj paradoxne akosi spi ;), co sa tyka tejto oblasti. A mozno to je problem, ze spim v snoch, takze si nic nepamatam.
Trochu vam zavidim, ze mate taketo rozvinute schopnosti snivat, ale na druhej strane ja som v zivote nemal nocnu moru. Len ked som bol uplne maly, tak som si vsugeroval, ze uprostred izby je zvlastny kvet, na ktory ked sa pozriem tak skameniem. V noci som preto chodil curat po slepiacky. :) Ale toto bolo v bdelom stave (pravdepodobne).

FILER: Vypozoroval som, ze s veľkou pravdepodobnosťou mám sny, keď ráno ležím na chrbte (možno to má niečo dočinenia s prekrvovaním mozgu), čo však akosi neviem vedome ovplyvniť, pretože sa v noci hrozne prehadzujem. Každopádne to neznamená, že keď spím na bruchu alebo na boku, tak sa mi nič nesníva. Ide len o to, že keď nad ránom ležím na chrbte, sú tie sny intenzívnejši­e.

Moje časté snívanie je pravdepodobne spôsobené tým, že mám veľmi ľahký spánok. Niekedy (dosť často sa mi to stávalo na internáte, kde bol stále nejaký ruch a po izbe mi lozili rôzni ľudia) som dokonca zároveň spal a pritom vnímal čo sa okolo mňa deje. Väčšinou som potom dosť šokoval ľudí, ktorí boli stopercentne presvedčení o tom, že spím (a mali pravdu) a tak sa otvorene rozprávali o mne… a ja som im to ráno samozrejme pripomenul.

Občas však závidím tvrdým spáčom, ktorí dokážu kedykoľvek zaľahnúť a ako na povel zaspať. A potom spať až kým sa nepotrebujú zobudiť. Obzvlášť mi táto schopnosť chýbala pri ceste do Bulharska, kedy som v autobuse strávil deň a pol a nespal som ani chvíľku (v dopravnom prostriedku to proste nejde), zatiaľ čo moji kamaráti si sadli, zadrichmali a na mieste sa prebrali z kómy. Pre mňa tá cesta znamenala mnohohodinové útrapy, oni ju subjektívne vnímali ako desaťminútovú záležitosť.

hmm, Riki ty sa mas, ty mozes spat na chrbte a zazivat multikino zadarmo v pohodli svojej postele.
to ja ked sa nahodov v noci otocim na chrbat tak okamzite zacnem chrapat a to uz ma polovicka budi a obracia naspat na brucho, v lepsom pripade na bok.
takze uz sa mi davno nic zaujimave nesnivalo a tak mozem len s tichou zavistou nacuvat vasim blockbusterom.

Ja sa rano skoro vzdy zobudzam na chrbate a co je zaujimave, presne ako moja mama mavam pravu ruku polozenu hankami na cele. Zvlastne, vsak? Zeby v tom boli geny?

SLASH: Chrápanie je našťastie niečo, čím vôbec netrpím. V skutočnosti hrozne nenávidím, keď niekto chrápe. Obzvlášť zlé to bolo na vojenčine, kde v jednej miestnosti spalo 30 ľudí. Medzi toľkými sa vždynašiel nejaký chrapúň čo chrápal…

FILER: Ja nemám žiadnu konkrétnu polohu, v ktorej by som sa budil. Myslím, že to dosť záleží od podmienok v ktorých spím. Keď som napríklad nejakú dobu spával bez vankúša, väčšinou som sa budil na bruchu. Keď spím v chladnej miestnosti, väčšinou sa zase budím ležiac na boku, mierne pokrčený a zabalený do periny. Na internáte som sa zas často budil na tej strane postele, ktorá bola od steny, zatiaľ čo doma som sa takmer vždy zobudil hubou k stene.

A tu som sa dostal k celkom zaujímavej veci: Keď v nejakej posteli spím pravidelne nejaký čas a potom zrazu zaspím naopak (t.j. tam kde mávam hlavu mám nohy), tak mám úplne šialené nepopísateľné sny, v ktorých sa pohybujem po podivne zdeformovaných priestoroch (stále je to niekde vovnútri), gravitácia na každom kroku pôsobí iným smerom a rôznou silou… Proste psycho. A vypozoroval som, že za tie sny môže práve tá náhla zmena smeru ležania na posteli, na ktorú som už zvyknutý.

Riki, este by ma zaujimalo, kolko hodin zvyknes spavat. Ja sa totiz vacsinou pocas tyzdna nedostanem k tomu sladkemu rannemu snovemu polospanku, pretoze rano musim nasilu odtrhnut viecko od viecka a ist do roboty.

FILER: Spavat chodim obvykle okolo desiatej, rano sa budim sam od seba medzi piatou a siestou.
Mimochodom, medzi piatou a siestou sa vacsinou zobudim aj ked idem spat ovela neskor (aj ked som potom ospaly a este si vacsinou chvilu zdriemnem). To je taka nejaka vnutorna bioritmicka automatika…

Spratku, keď som sa tu naposledy „vypísala“ zo svojich snov, robila som to tiež viacmenej kvôli sebe, než aby som mala nejakého čitateľa-voyeura/psycho­(sno)analytika – najlepším vykladačom snov si je aj tak každý sám, len treba byť k sebe otvorený a úprimný, čo nebýva samozrejmé… Suchý zápis aj tak nemal chuť/vôňu/atmosféru snov (ani keby tu blikal), nútil ma k linearizácii deja, ktorý lineárnym nebol a keď som ho po sebe čítala, ani som nemala tú hrôzu v očiach, ako keď som to prepisovala priamo z „medzipamäti“…

Zau­jímavé, občas aj ja do snov vedome vstupujem a najčastejšie sa mi sníva na chrbte…

SIBYL: Presne ako hovoris… prednedavnom mi tu niekto skusal vysvetlovat moje sny a bol uplne mimo.