Včera som kradol z vlastného bankového účtu. A to len preto, že som analfabet.

Cestou z práce som sa zastavil v obchode, pretože som potreboval kúpiť nejaké potraviny. Pri pokladni som platil kartou. Zaujímavé je, že kým som čakal v rade, všimol som si tam nálepku, na ktorej bolo napísané, že z dôvodu bezpečnosti zákazníkov môžu byť pri platení kartou vyzvaní k predloženiu identifikačného dokladu.

Nie som veľmi zvyknutý písať rukou (celé dni sedím pri počítači, ťukám do klávesnice a klasické písanie perom už ani veľmi nepotrebujem), obzvlášť hnusné klikiháky píšem takými tými tenučkými perami. No a predavačka mi jedno také pero vrazila do prstov, aby som sa podpísal na účtenku. Stál som pri tom, v jednej ruke peňaženka, lístok položený na šikmej ploche, zozadu sa na mňa tlačila cigánska rodinka s vozíkom plným mäsa. Načmáral som tam niečo a pristrčil to tete pokladníčke. Tá si to porovnala s podpisom na karte a vyzvala ma k ešte jednému podpisu. Pri nezmenených podmienkach som načmáral druhý chaotický klikihák. Teta si odo mňa vyžiadala občianku.

Rómska rodinka celá vytešená začala niečo pokrikovať o tom, že aj bieli kradnú, teta pokladníčka šokovaná vzhľadom mojej občianky (česi majú ružovú na rozdiel od slovenskej zelenej) si usilovne zapisovala moje plné meno, rodné číslo a číslo preukazu. Vtom ma napadli dve veci. Prvou bolo to, že som si to pred chvíľou čítal na tej nálepke. Druhou zas to, že by som sa s tetou pokladníčkou mohol začať prieť o tom, či si môže napriek zákonu o ochrane osobných údajov zapisovať moje data.

Pripadalo mi to hrozne komické a už som si predstavoval, ako ma ostraha predajne odvádza stranou a vypočúva. Naskočila vizuálna predstava, v ktorej som ochranke v štýle naháňačiek v Scooby Doo unikal pomedzi regále s tovarom. Doširoka som sa pritom usmieval, vyložene som si to vychutnával, úplne som žiaril. To vyviedlo z rovnováhy nielen tetu pokladníčku ale aj rómsku rodinku a tak všetci hrozne vážne a ostražito sledovali, ako si beriem späť účtenku, kartu aj občianku. Ešte som poďakoval a slušne sa rozlúčil.

Neviem prečo, ale mám z tej včerajšej historky veľmi dobrý pocit.