dovolenka

Vrátil som sa z dovolenky. Prežil som ju prakticky bez úhony. Bolo mi na nej dobre. Strávil som ju s Hankou na chate jej rodičov. Tí boli väčšinu času prítomní a aj napriek tomu, že by to niekomu mohlo pripadať ako nevýhoda, bolo to dobré (hlavne vďaka tomu, že nás Hankina mama poriadne vykrmovala).

Väčšinu času bol kľud a pohoda, akurát keď začali povodne a Chrudimka ktorá tečie hneď pred chatou sa začala rozvodňovať (v dedine nad nami dokonca zatopila zopár domov) sme mali trochu obavy. Ale voda sa nedostala ani k plotu a začala opadať, tak bolo všetko v pohode. V utorok, kedy zlé počasie vrcholilo a situácia bola najhoršia, odviezol Hankin otec jej mamu do Prahy vyzdvihnúť nejaké veci a my sme pre ňu na ceste späť mali prísť do Kolína. Bola to veľmi zaujímavá jazda – v zlom počasí a s totálne zahmlenými oknami (akosi som si nevšimol tlačítka na odhmľovanie skiel) ktoré mi Hanka za jazdy otierala toaleťákom. Bez nehody sme to však zvládli tam aj sem.

Ciest autom som si celkom užil, pretože sme s Hankou boli aj na dvoch výletoch:

• Z Litomyšle som sa už ozýval. Bolo tam pekne (vyšlo nám počasie). Mesto má obrovské námestie s niekoľkými zaujímavosťami. Hlavnými atrakciami však bol zámok (tam niekde sa narodil B. Smetana) a Portmoneum.
  Zámok je zdobený zaujímavou technikou – do čerstvej omietky sa vyrývali vzory, ktoré budia dojem akýchsi plastických dlaždíc s rôznymi obrázkami (taký klasický bevel). Pri pohľade zblízka som zistil, že sa to vyrývalo ručne. Musela to byť celkom slušná piplačka, pretože je tak ozdobený komplet celý zámok zo všetkých strán. Mne by sa s tým nechcelo piplať…
  Portmoneum je dom, v ktorom sa vyzúril Josef Váchal. Steny sú pomaľované divokými farebnými obrazmi, ktoré splývajú jeden do druhého, plné príšeriek, biblických výjavov, podivných ornamentov a kto vie čoho ešte. Stojí za to pozrieť sa tam (aspoň si človek uvedomí, že nie je jediný cvok na zemi).
• Polička bola tiež super. Trochu ma vydesilo, keď sme zaparkovali auto, prešli sa na námestie, uvideli (vraj najväčší) morový stĺp a Hanka povedala: „Tak a to je asi tak všetko.“ Našťastie to všetko nebolo a tak sme sa ešte zašli pozrieť na mestské hradby (priznám sa, že ma viac zaujala vodná priekopa, v ktorej plávali nafúknuté gumové rukavice a zospodu do nich ďobali obrovské ryby). Nejaký čas sme museli počkať na návštevu veže miestneho kostola, v ktorej sa narodil skladateľ Bohuslav Martinů. To nie je žiadna sranda, pretože jeho otec fungoval ako miestny hlásič požiarov. Spolu s rodinou žil na vrchole veže v byte s rozlohou 16m². Otec, mama, dve deti, do toho sa narodil Bohuslav… a cez deň tam ešte chodil remeselnícky učeň (otec rodiny bol mimo iného aj obuvník) a slúžka. V tej malej miestnosti sa teda denne tiesnilo sedem ľudí, pričom piati tam aj spali. Asi do polovice veže vedú kamenné schody, tie sú v pohode. A potom, keď už som mal pocit, že sme celkom hore, sa objavili vratké a podivne pokrútené drevené schody, ktoré nás popri zvonoch zaviedli až celkom úplne na vrchol. Teda… výhľad je odtiaľ dobrý, hĺbka je to tiež pekná, ale bývať by som tam nechcel.
  Keď sme čakali na sprievodkyňu, objavil sa pri kostole divný chlapík s veľkým škrtičom okolo krku. Pozval nás na návštevu miniZOO (ktorú Hanka odmietla, pretože ona hady e-e). Tak som odparkoval Hanku v kaviarni a sám som sa tam vybral. Dobrovoľné vstupné je päť korún (ale ja som tam nechal všetky drobné a v kasičke som videl dokonca aj papierové mince) a myslím, že to stojí za to. Majiteľ je veľký nadšenec a chová tam všemožné plazy, hmyz, hlodavce, ryby a niekoľko vtákov (dokonca jedného kajmana). Má tam dokonca aj zopár rarít. Žiadneho sprievodcu ani popisky exponáty nepotrebujú, pretože majiteľ pobieha pomedzi návštevníkov a chŕli zo seba množstvo informácií aj pikošiek, ku každému zvieraťu niečo povie, obšírne zodpovie na akékoľvek otázky. Je vidieť, že ten človek tou svojou miniZOO žije. Vážne sa tam oplatí zájsť. Veď kde inde sa môžete na pár centimetrov priblížiť k malým zeleným hadíkom (asi tak 5cm dlhým), z ktorých majú strach zberatelia čaju, pretože ich uhryznutie je smrteľné? Kde inde si môžete zobrať do dlane zvlečenú kožu obrovskej tarantuly (a tí odolnejší môžu dokonca aj privoňať)? Kde uvidíte šváby veľké ako korytnačky? Fanúšikovia Falloutu tu dokonca nájdu aj pravého gecka! Proste paráda

Dovolenku som si teda užil. Oddýchol som si, prečistil som si hlavu. Mal som po ruke karisblok a takmer celý som ho zapratal zápiskami, náčrtkami a poznámkami (dokonca som si musel kúpiť nové papiere, aby som mal po čom čmárať). Týždeň bez počítača bol veľmi prínosný, pretože som mal možnosť si veľa vecí dôkladne premyslieť a prešpekulovať do detailov bez toho, aby som si hneď sadol k mašine a skúšal to naťukávať. Dúfam, že mi moje plány vyjdú a že v dohľadnej dobe uzrú svetlo sveta nejaké tie užitočné skriptíky, redesign mojej stránky a možno že aj AcidLog2.