V živote každého človeka nastane jedného krásneho dňa okamih,
kedy si povie: Jebem na to, idem preč.
A u mňa ten okamih nastal
práve dnes. Áno, odchádzam.
Zajtra naložím Hanku do auta, odídem na chatu a tam budem trčať až do návratu (ktorý nastane v nedeľu dopoludnia… teda nie túto nedeľu čo bude pozajtra, ale až ďalšiu nedeľu čo bude o týždeň). Z toho logicky vyplýva, že budem off-line, budem mať čas na rozmýšľanie a čítanie, možno sa aj vykúpem (ak mi to počasie dovolí… aby bolo jasné, teraz nemám na mysli kúpanie ako osobnú hygienu, veď viete, ale také to letné kúpanie a plávanie niekde v rybníku alebo na priehrade). Ale zo všetkého najivac sa teším, že vypadnem z roboty. Báj báj zasrané CENSORED, fak ju CENSORED, do pekla aj so CENSORED CENSORED.
Týždeň si od všetkých tých somarín oddýchnem, týždeň sa s nimi nebudem musieť srať… Celý týždeň! Uvedomujete si to?! Týždeň!!! Mwah hah hah! Mwah-hah-hah-haaaaaaa!!!
Boh vám žehnaj.

Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Hmm… asi už tú dovolenku fakt potrebujem.