Dnes ráno som sa z náhleho popudu mysle rozhodol vziať so sebou do práce aj Kermita. Trochu som sa síce bál, že uviaznem v zápche a tak, ale nakoniec to všetko dopadlo úplne v pohode.
V tuneli pod Vyšehradom som míňal električku a poviem vám, nie je to príjemný pocit mať vedľa seba valiacu sa masu prostriedku MHD a z druhej strany masívnu stenu tunela. Bol som rád, keď som vyšiel von.
Jediné miesta, kde som na križovatke chvíľu čakal, bol Palačák a Jiráskův most, ale ani tam to nebolo až také zlé. Na to, že bolo osem hodín ráno som čakal podstatne upchanejšie cesty.
Som ohromne zvedavý, ako sa dostanem späť domov (ale mám taký dojem, že tiež v pohode).
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Riki, to ti celkom verim, jazdiť povedľa električky nie je nič príjemne.
Neviem či si ale niekedy išiel autom cez tunely v Rakúsku, to je tiež zážitok na infarkt, najmä keď ideš na dovolenku a vedľa teba si to niekoľko kilometrov šinie vo vedľajšom pruhu kamión, ktorý v zátačke v pohode vyletí zo svojho pruhu. To baby v aute híkaju, spolujazdec omdlieva a ty za volantom len pevne veríš, že sa z toho tunela šťastne dostaneš.
Preto sme napríklad minulý rok do Chorvátska išli cez Maďarsko, super cesty, síce nie diaľnice, ale pred hlavnou sezónou pomerne prázdne. Ja celkom rád jazdím, ale jazda v tuneloch i po tragédiách v minulých rokoch je niečo, čomu sa radšej vyhýbam.