Skončil sa piaty ročník festivalu univerzitných speváckych zborov Universitas Cantat '02. Postrehy z pódia nájdete tu.
Ak sa pokúsim o nepredpojatú recenziu, neostáva mi, než
konštatovať, že z ročníkov, ktoré som absolvovala (4), bol tento
poslabší… Bolo cítiť, že na úroveň pomerne náročného repertoira
sa doťahujeme zdola (profesionálny
orchester ešte viac, než
amatérske zbory), čo cítili najmä sólisti – Táňa sa nám priznala,
že počas svojej árie mala zimomriavky, keď počula zvuk spoza seba, zbory
boli nevyrovnané a technicky nezvládali virtuózne pasáže – je jedno,
čo robíte, aj tak to znie rovnako, povedal nám dirigent…
Začula som rozhovor dirigenta so zbormajstrom o tom, čo nabudúce – stratégiou bude skôr prispôsobiť výber schopnostiam a preveriť si, koho pozývame hosťovať… Tiež bolo pôvabné, keď sa ho jeho mamička spýtala, či aj on bol na Pohode – vraj to bol najväčší a najvýznamnejší hudobný festival na Slovensku – splietla si ho s naším… odpovedal, že tak veľkým hudobníkom zas nie je.
Ničmenej obecenstvu sa to nesmierne páčilo (však, S.?), čím som asi mala začať, ale nedalo mi…

Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Riki, prepáč, ale musím bežať – popoludní to možno zeditujem na súvislejší príspevok… Tento koment potom vyhoď, prosím. Vďaka za pochop.