Dnes som cestou na obed a späť narazil na tri mimozemšťanky:

1. V električke smerom na Řepy sedela pri dverách nejaká starenka. Na stanici krematorium Motol sa zrazu zdvihla a začala sa milimetrovými krokmi sunúť k dverám, ale než sa k nim dopajdala, dvere sa zavreli a električka sa pohla. Nič jej nepomohli hlasité výkriky smerom k šoférovi – bola úplne vzadu v zadnom vozni, nemohol ju teda počuť. Pred pádom ju zastavila nejaká obetavá žena, ktorá jej pomohla na najbližšej zastávke vystúpiť.
2. Pri pokladni v Delvite predo mnou stála ďalšia starenka. Táto sa síce udržala na vlastných nohách, ale zjavne nedbala na osobnú hygienu. Konce vlasov mala zlepené zaschnutým blatom, takže to vyzeralo, akoby sa niekde vyváľala v mláke. Finta bola v tom, že vonku je sucho a naposledy pršalo myslím predvčerom. A tie zlepence vyzerali pekne zaschnuto, nemohli byť čerstvé.
3. Keď to vyzeralo, že cestou späť do práce už nestretneme nič zaujímavé, spozoroval som na zastávke ninju. No… on to v skutočnosti nebol ninja. Bola to (asi) arabská žena. Zabalená do niekoľkých vrstiev čierneho prosteradla, na rukách čierne rukavice. Iba cez uzučkú štrbinu medzi dvoma pruhmi látky na hlave jej bolo vidno oči. V rukách držala malú knižočku (asi Korán) a listovala v nej.

Neviem si pomôcť, ale tie tri ženy mi fakt pripadali ako z inej planéty.