Clovek by mi nikdy nehadal tolko vnutornych problemov, s ktorymi sa denne potykam. Bezne si ich ani sam neuvedomujem, ale postupne ma pomaly a iste nicia. Podobne ako dni hrozy, ktore iste zaziva kazdy z nas. Jeden taky sa mi prihodil prave vcera.

Posledne som si bol zahrat airsoft na celodnovej akcii. Atmosfera vyborna, kolektiv tiez, no problemy zacali hned rano. Noc predtym som sa vobec nevyspal, mal som elan, chutpracovat, tak preco ist spat? Rano som toho lutoval, rovnako aj, ze musim vstavat skoro. Uz-uz by som odchod zrusil, nebyt spomienky na desiatky podobnych situacii, ked som sa citil rovnako.

Dalej, pri hre, sa na mna smola lepila ako na asfalt, chytal som jednu ranu za druhou, dokonca, a to bole moja hlupost, som prechadzal nekryty popred kamaratovu zbran, ked cihal, oci zaostrene na ciel a vtedy vystrelil-nevsimnuc si ma. Teraz mam na cele peknu podliatu znacku.

Behom dna som samozrejme este stihol chytit kliesta, co som opat zanedbal povinnu vecernu prehliadku a behom dna a noci sa stihol pekne napit a kedze to bol moj prvy kliest, bol som pekne prekvapeny, ked som si ho pri skrabani svrbiaceho miesta nasiel.

Behom akcie, na ktoru som sa tesil uz niekolko tyzdnov, sa mi samozrejme vobec nedarilo, neustale som myslel na cokolvek ine – zly stav financii, rozrobene projekty, nedostatok napadov – len nie na momentalnu situaciu.

Pridalo sa k tomu aj skarede vyvrtnutie kotnika, krc do celej nohy pri lezani v trave, neskor sa k tomu pridal nadherny lejak, jeden z tych, ktore by ste nikdy necakali za dna, ked sa teplota vysplhala k 28°C….

Jednoducho, blby den od zaciatku do konca.