Prednedávnom sme s Hankou v Divadle v Řeznické videli veľmi dobré predstavenie Potwor a tak sme sa rozhodli zájsť tam zas. Tentokrát na horror Sběratel. Niektorí z vás už možno toto dielo poznajú z Hitchcockovho filmu.

Predstavte si mladého muža (David Matásek), ktorého vychovávala zapšklá teta (ktorá neustále upratuje a poučuje) a spoločnosť mu robila postihnutá sesternica. Máte? Tak teraz si predstavte, žen ten mladý muž zrazu vyhrá v lotérii značnú čiastku peňazí. Zrazu môže opustiť prácu aj tetu, presťahovať sa do odľahlého sídla a venovať sa svojej vášni – zbieraniu motýľov.

Každý však túži po láske. A tak sa rozhodne uniesť mladú maliarku (Linda Rybová), ktorú niekoľko rokov tajne sledoval a zbožňoval. Bohužiaľ, láska sa nedá vynútiť ani kúpiť. A tak sa v suteréno starého domu rozpúta psychický (a občas aj fyzický) súboj väzniteľa a väznenej.

Nebudem to tu rozoberať príliš podrobne. Pozície obidvoch aktérov sa každú chvíľu menia, s každou novou stratégiou, pomocou ktorej sa to úbohé dievča snaží dostať sa von, vychádzajú na povrch ďalšie a ďalšie myšlienky a traumy.

Zvláštne uznanie si podľa mňa zaslúžia scénograf a zvukár (hmm… práve pozerám, že hudbu k tomu robil Jan Muchow). Vynikajúcou kombináciou svetiel, premietania, pohyblivých panelov a divotvorných zvukových efektov sa im podarilo vytvoriť úžasné momenty. Za zmienku stoja filmové flashbacky alebo scéna odohrávajúca sa na ceste pred odstaveným autom – fakt pôsobivé. A k tomu ešte postupné približovanie pozadia k javisku, vďaka čomu majú herci čoraz menej miesta a všetko začína byť nepríjemne stiesnené…

Hru vrelo odporúčam. Priznám sa, že na mňa dosť zapôsobila. Asi to bude tým, že nejak mäkknem. Proste mi pohľad na týranie, znásilnenie alebo iné fyzické násile nerobia dobre. A možno práve preto to bola taká sila, pretože v tej hre bolo niekoľko ozaj nepríjemných scén.