Tohle se mi take stalo a znam vynikajiic trik!
Pokud se nebojis, tak snadno lze prejit z padu na zidli nazad do kotoulu. Chce si to parkrat vyzkouset treba na zinence.

Pak se proste houpas, najednou spadnes, vsichni se zdesi a ty se jen plynule prekulis a stojis na nohou. Vypada to desive ale nic to neni :) a je to ukrutne efektni :)</

Presne tak a ešte k tomu pridaj odpichnutého ritbergera s dvojitým vrutom a garantujem ti, že onedlho to budú skúšať deti v školách a polámu si krky.

Keď si myslíš, že toto je trapas, tak potom čo bolo toto:

Na základnej škole sme sa s kamarátmi naučili grgať a boli sme z toho dosť nadšení. Celé prestávky sme sa bavili tým, že sme sa ostreľovali grgmi – proste sme akože mali pištole (prsty) a grganím sme napodobovali zvuk výstrelu. Niektorí boli policajti, niektorí zlodeji (alebo nemci a partizáni)… každopádne sme všetci boli prasatá.

Ale k veci. Ja som začal byť v tom grganí veľmi dobrý, pretože som sa naučil, ako do seba nasať obrovskú vzduchovú bublinu a naraz ju vypustiť, namiesto drobných hltov, ako to robili ostatní. Takže som bol často diskvalifikovaný za použitie zakázaných zbraní typu rotačný guľomet alebo protipancierová päsť.

Raz sa mi však stalo, že keď som chcel niekoho brutálne odprásknuť do chrbta, zrazu sa tá bublina posunula o niečo nižšie a nechcela už vyjsť. Tak som to nechal tak a šiel na hodinu výtvarnej výchovy. Sedel som si tam, čmáral po výkrese a hompáľal nohami, keď tu zrazu (ani som ho necítil prichádzať) sa zo mňa vydral ten najintenzívnejší grg aký som kedy počul.
Šokovaná učiteľka sa na mňa chvíľu pozerala, všetci spolužiaci tiež… Nezmohol som sa na nič, iba som povedal: Prepáčte, ale ja som mal na raňajky redkvičky. Vôbec neviem, prečo ma tá blbosť napadla, ale asi to zabralo, pretože učiteľka povedala len Aha, a ďalej sa tomu nevenovala.