reseni: Siemens SX45
vyhovuje vsem pozadavkum

MHO: Už sme si to síce povedali osobne, ale pre čitateľov to stručne zhrniem.
Je to super a dosť sa mi to páči, ale… Za prvé, je to drahé, nemôžem si do dovoliť. A za druhé, je otázne, načo by mi to v praxi bolo, keď som aj tak stále buď v robote alebo doma.
Keby to zlacnili na cenu súčasných mobilov, asi by som dosť vážne uvažoval nad tým, že si to kúpim. Už len kvôli tomu, aby som mohol frajerovať v električke.

No s tym nabijanim je to uz dnes uplne inaksie ako na zaciatku. Ja mam sice stary Ericsson 2628, ale z 1400 mAh baterkou mi vydrzi nabity 5 a viac dni, pricom nabitie trva nieco vyse dvoch hodin, takze uplne staci ked ho dam na noc nabit sa a dalsi tyzden mam po starostiach.
Dokonca ani ked chodim na vikend domov neberiem si nabijacku.

Trochu bych zobecnil ten sklon k nedochvilnosti. Podle mne vlastnictvi mobilu vede k prilisnemu spolehani se na mobil a ztrate bezneho uvazovani a schopnosti resit drobne nepredvidatelne problemy. Spousta situaci lze vyresit zavolanim. Jak snadne – jen si neuvedujeme, ze to neco stoji, nekoho to obtezuje apod.

Tragedie je komunikovat s mibolnim zavislakem v situaci, kdy mobil nema. Asi nepocitam, kolikrat jsem pri nejake domluve slysel. ok. Nejak tam dorazim a zavolame si. Kdyz tam neni signal tak jsou takovi lide bezmocni :-)

V praxi jsem si vyzkousel tento jev ve chvili, kdy moje pritelkyne opustila byvale zamestnani a s nim sluzebni telefon – rozhodli jsme se ze mobil nepotrebuje a trvalo mi celkem dlouho, nez jsem se opet dostal do stavu, kdy se s ni dokazi sejit aniz bych se musel spolehat na zavolame si.
Ale jde to :-)

Riki, neviem či som sa stal akousi obeťou štandardizácie obsahu vreciek, ale všimni si tieto fakty:
Klúče a mince nosím v pravom prednom vačku, v ľavom prednom vreckovky a peňaženku s dokladmi hádaj kde… pravé zadné. Už mi len ten toaleták chýba, ale v tomto spolieham na silu zvierača. A s tým mobilom máš absolut recht. Ja sám som vlastníkom mobilného telefónu. Schválne nepíšem mobil, lebo je to starší model. Je fakt veľký a takto aspoň slovne pocítite jeho veľkosť a nevopchateľnosť do žiadneho vrecka na nohaviciach. Avšak mobilný telefón má jedinú dobrú vlastnosť. Keď potrebujem nutne zavolať, že sa niečo zmenilo alebo nebodaj niečo vážne stalo tak chytím tú tehlu (telefón) a volám. Toľko môj historicky prvý zápis do AcidLogu.

Môj prvý komentár a v takýto zaujímavý čas a dátum? Upozornňujem, že je to čistá náhoda.
23:23 23.5.2002
To vyzerá ako znamenie zhora, ale nechajme to na koňa on má vačšiu hlavu.

Mne sa napr. stalo, že mi skapala batérie bez toho, aby som o tom vedel (v slabej chvílke som vypol warningy). Mobil používam najmä ako hodinky – totiž neznesiem klasické hodinky (ani nič kovové) na svojom tele.
Inak vtedy som si uvedomil, že som o5 závislý na čase. Zhruba 4 roky čo som bol na vysokej škole a nemal mobil (a teda ani predstavu o čase), som sa naučil žiť bez času. Úplne mi stačili externé zdroje (internet, v poslednom čase MHD – autobusy a automaty na lístky), prípadne orientácia podľa slnka:) Znie to pridrbane, ale fakt, keď som cítil, že je už vonku príliš teplo (napr. na jar), vedel som, že je najvyšší čas vstávať, pretože bolo cca 11 hodín. Keď bola vonku tma, bol čas ísť z práce / školy domov:)

Opravujem.. orientáciu v čase som potreboval, ale nezáležalo mi na presnosti. Vždy som intuitívne prišiel zväčša s rezervou včas a ak som aj prišiel neskoro, tak to bolo úmyselne a nie kôli nepoznaniu času…

HUGEE: Tú orientáciu v čase poznám veľmi dobre. Za celú dobu čo som bol v Košiciach som nemal hodinky a tiež som všade chodil včas. Keď som súrne potreboval vedieť koľko je, tak som sa buď opýtal spolužiakov, alebo som sa v meste pozrel na nejakú kostolnú vežu či stĺpik s hodinkami (v Košiciach ich je dosť, prakticky v celom centre máte vždy na dohľad aspoň jeden ciferník, stačí len vedieť kam sa pozrieť).
Ďalšou celkom osvedčenou metódou na zisťovanie času boli prostriedky MHD. Na často používaných trasách som už presne vedel, že cesta z tejto do tamtej zastávky trvá trebárs 15 minút. Takže som sa stále pred odchodom pozrel na budík a keď som niekam došiel, vedel som si dosť presne (plusmínus 5 minút) vypočítať koľko je hodín.

no, ja osobne som dlhorocnym vlastnikom mobilu a povazujem ho za pracovny nastroj presne tak ako pocitac. mnoho razy som vsak potreboval cosi viac. takze len co sa mi naskytla prilezitost, kupil som velmi lacno nokiu 9110i. je to tehla, ale je to dokonale zariadenie. a okrem toho, nech by som sa chcel akokolvek odlisovat od ostatnych, mobil musim mat uz len kvoli svejej praci. takze tak. riki, ak tebe nikto v noci nevola, ze mu nefunguje komunikacia, a ty nemusis priamo z miesta kde sa nachadzas (restauracia, klub, postel) robit zasahy v sieti, si stastny clovek.

JOHNO: Už dlhšie sa zaujímam o silu podvedomia a nachádzam ju v nekonečnosti vesmíru. Raz som kdesi čítala, že pozitívne myslenie sa dostene do podvedomia rýchlejšie a účinnejšie, ak sa na to plne sústredime. Jeden so spôsobov je ukazovakom a palcom pritlačiť na tepny na krku v mieste, kde sa nachádzaju mandle, nahmatať tep chvíľočku tak zotrvať. Toto cvičenie som vyskúšala prvýkrát pred jednou namáhavou cestou autom v zlom počasí, tesne po tom čo pri autohavárii tragicky zahynul jeden môj známy. V svojom podvedomí som si vytvárala ochranu pred nástrahami cesty a pri letmom pohľade na hodiny v aute dispey ukazoval 4:44. Vratila som sa z namáhavej cesty neskoro v noci veľmi unavená, ale šťastná, že som všetko v pohode zvládla. Displey ukazoval 23:23. Odvtedy stále rituál pred cestou zakončujem pohľadom na hodinky. Niekto sa desí čiernej mačky na ceste, niekto počíta vozne na vlaku /list-balík-šťastie -nešťastie-ľúbi-neľúbi/ a ja mám svoj display. Všetky zostúpenia čísel sú šťastné, len tie symetrické sú o niečo šťastnejšie. Zatiaľ mi to vychádza. Prajem Ti samé symetrické pohľady na čísla.

DEXY, JOHNO: Slashovi sa minule podaril kolosálny kúsok – pridal komentár presne o polnoci.

Nahoda ?? Nemyslim :)