AcidLog je experiment. Nadesignuj a naprogramuj si ho podľa vlastných predstáv. viac »

Cestou z práce prechádzam cez Anděla a často tam prestupujem. A práve tam som na nich narazil najčastejšie – na novodobých somrákov.

Sú to mladí ľudia, niečo okolo dvadsiatky. Zanedbaní, v ošúchanom a zaprášenom oblečení. Na xichte hromady náušníc, namiesto vlasov farebné číro alebo dredy. V ruke im nikdy nechýba cigareta, alkohol je z nich buď cítiť alebo v druhej ruke držia fľašu. A aby sme nezabudli, medzi nohami sa im motá vlčiak bez vodítka a náhubku, dokonca väčšinou nemá ani obojok. Sú organizovaní v hlučných skupinkách. Žobrajú.

Neviem ako vy, ale ja žobrákom nič nedávam. Občas sa im vďaka kvíleniu, zúboženému vzhľadu, fyzickým defektom či tlčeniu čelom o zem takmer podarí uveriť im ich biedu a ťažký osud… ale vždy si spomeniem na zopár vecí. V prvom rade na to, že som videl nejaké štatistiky, podľa ktorých má priemerný žobrák zárobok vyše 100 korún na hodinu. To je slušný plat a ja nevidím dôvod im ho zvyšovať. V druhom rade si spomeniem na to, ako svižne a bystro vstanú a odkráčajú smerom k najbližšiemu pohostinstvu po tom, čo dožobrajú (a to sa týka aj tých, ktorým chýbajú nohy, prípadne sa ešte pred chvíľou bezvládne trepotali v prachu).

Novodobí somráci sú však čosi extra. Nemám nič proti punkerom či rastafom. Sám som fanúšikom Zóny A a vážne uvažujem o tom, že by som si niekedy na leto dal urobiť číro. Títo somráci ma však popudzujú – pýtajú odo mňa peniaze a ja si musím klásť otázku, z čoho zaplatili všetok ten piercing, farby na vlasy, cigarety, chlast a žrádlo pre psa. Pokiaľ by som bol ochotný niečo žobrákovi dať, musel by som mať pocit, že je to pre toho človeka jeho posledná šanca ako sa najesť, dať trochu dohromady a prežiť, kým si nájde prácu. V tomto prípade si však o nich myslím, že sú to obťažujúci nepríjemní dar­možráči a malo by sa s nimi niečo robiť.

Komentáre

Hmm, poznam takych typkov , a radsej sa im oblukom vyhybam.
Zobrakom tiez nic nedavam, hlavne nie takym co iba sedia a natrcaju ruku. Este tak davam aspon takym co sa snazia si tie peniaze nejako zarobit tak ze hraju na nejaky nastroj , alebo sa snazia o spev.
I ked niektorym by som zaplatil skor radsej za to aby spievat prestali.
Je mi to proste proti srsti , ked ja sa musim byt o prezitie a niekedy to aj napriek tomu ze mam nejaky socialny status a vzdelanie , zijucich rodicov a zopar priatelov nie je vobec jednoduche , zarabat aby clovek normalne slusne a kulturne vyzil… A nejaky typek si proste natiahne ruku a chce any som mu zadarmo prispel na jeho cigarety a chlast.
Niektory su pomerne vybity a maju pripravenu rozpravku o tom ako stratili cestovny listok , ako im ktosi cosi ukradol , ze tie peniaze potrebuju na kus chleba..
To urcite. Skuste im ten kus chleba ponuknut , alebo im ponuknut ze sa mozu zviest s vami prave tam kde sa „akoze“ chcu dostat…

 

Ako dobre riesenie sa mi zda casopis Nota Bene, ktory tu v Blave predavaju bezdaci. Vydavaju ho dobrovolnici z organizacie Proti prudu. Stoji 26 Sk, pricom polovica ide pre predavaca.
To ich nuti uvazovat ekonomicky. Mozu si dovolit len tolko casopisov, kolko predaju a navyse si mozu zarobit na ubytovanie a stravu. Maju aj kodex predavaca Nota Bene, podla ktoreho nesmu zobrat, nesmu byt opiti, nesmu obtazovat ludi, musia byt slusni, nesmu byt dotieravi a vulgarni, atd. Kto chce, ten si zarobi a pomaly sa moze pozviechat.

 

FILER: Presne takto v Prahe funguje časopis Nový prostor.

 

No to som v Londyne pred par rokmi zazival denne v metre. New Age Travellers, leziaci s polozdochnutym psom – vacsinou nejaka poulicna zmes.

Prisiel vlak a ludia im do ciapok nahadzali kopec drobnych, odisiel vlak po chvili somraci povyberali skoro vsetko z capice do trezora (vrecka) a cakali dalej a tak sa to opakovalo cely den. Vecera mali peknu kopu bubakov.

 

Noo, takychto ludi stretavam tiez, kopec ich je na Narodni tride, kedysi som kvoli tomu radsej vystupoval az na Mustku…
…neviem ci mam na xichte napisane ze som
dobrak, ale kazdu chvilu sa ktosi na mna otacal s tym ze chce pomoc, drobaky alebo cigarety…
…teraz si uz len oblecem vyraz zabijaka, cumim do zeme a je pokoj :-)

 

Zrovna v pondelok sme sa s kamarátmi bavili o tejto téme. Ja tiež nikomu nedávam peniaze, občas kúpim Nota Bene (jo kúpil som až raz, pretože vždy ma niekto na internáte predbehne a mám to už prečítané:)). V pondelok sa kamarátovi stalo, že sa pri nom zastavil chlapík, pekne, solídne oblečený. Spýtal sa ho, že či chodí do kina. Chalan nechápal otázke, ale podľa pravdy odpovedal že nie. Na čo típek zareagoval „A nemohol by si mi dať 5 korún na…“. Očividne mu prekazil plány s kinom, tak to skúsil „po starom“.

 

Na léčení soucitu s žebráky je velmi vhodná návtěva jakékoliv země balkánu. Pravděpodobně ještě vhodnější je indie, bangladéš apod. ale tam jsem nikdy nebyl.


Napovažuji se za bezcitného člověka, ale nádraží v Aradu(Rumunsko) mne například poučilo, že dokáži kopnout do člověka lezoucího po zemi za pomoci rokou. Což jsem si o sobě do té doby nemyslel :(

 

mho: Alebo Uzhorod. Kto tam niekedy bol v okoli stanice, urcite vie, o com hovorim…

 
Matej "stink99" Mojzeš 24 May, 20:06

v rime som som (nechtiac) dostal depresiu kvoli tymto typkom. su to najroznejsie typy ludi ktori proste seru na pracu seru na zivot seru na vsetko a divia sa ze vsetko sere na nich tak slopu, fajcia, hulia, fetuju a skade na to beru? od nas. taki ludia si fakt nase prachy nezasluzia.
ale to s tym rimom ma fakt zamrzelo, akurat som si kupil drahe zradlo (za pekne mastne eura) v restauracii a jak som najdedeny a s dobry pocitom vychadzal a drzal som este 2 euro v ruke tak som sa zlutoval nad jednym takymto typkom a tie 2 euro som mu dal (ach to moje dobre svedomie). dotycny nepodakoval a dal si otocku o 180°.
a potom som sa nemohol pozret do oci jednej o pat metrov dalej stojacej pani s dietatom v rukach – ocividne vo fakt zlej situacii – a nemala ruku.
to zamrzi.

 

Pridaj komentár

Komentáre môžu pridávať iba prihlásení užívatelia.