To, čo sa mi snívalo dnes, snáď vôbec nemá obdoby. Posúďte sami:

V tom sne som bol Bart Simpson. Nevidel som sa síce, ale mojim otcom tam bol Homer a ja sám som sa správal celkom ako Bart, takže predpokladám, že to tak bolo.

Všetko to začalo na ulici v meste, ktoré akoby bolo postihnuté zemetrasením alebo čím – domy boli popraskané, cesta a chodníky dolámané a trčali z nich kusy asfaltu. Spodné poschodia mierne poničených domov zaberali malé obchody a svietilo pekné slniečko. My dvaja sme boli jediní ľudia na ulici a prenasledovali sme nejakého šialeného profesora.

Keďže sme ho však stratili z dohľadu, rozhodli sme sa, že si privoláme pomoc. V jednom z okien na prvom poschodí sme uvideli nejakého transsexuála, tak sme mu povedali, nech si oblečie niečo pohodlné a ide na to prenasledovanie s nami. Tá transka na to ochodne pristúpila s tým, že si zbehne ku kamarátom cez ulicu pre nejaké montérky. Vybehla z dverí, prebehla cestu a po hlave sa vrhla do pivničného okna.

Nejaký čas sme čakali a keď sa tá bytosť dlho neukazovala, zliezol som dole, aby som zistil, čo sa deje. Bola tam izba zaprataná starým nábytkom z čias prababičiek – masívna almara, postele s obrovskými perinami plnými husacieho peria a tak. Spoza skrine vyšiel ten transsexuál. Mal oblečené čisťučké vyžehlené montérky, vlasy stočené pod montérkovú šiltovku a na tvári očným tieňom namaľované mužné strnisko.

Chceli sme vyjsť von tým pivničným oknom, ale bolo to príliš vysoko. Tak sme zakričali na Homera, aby nás vytiahol. Lenže namiesto neho pribehlo nejaké frankensteinovské monštrum a začalo mi skákať po prstoch, ako som sa držal okraja toho okna. Homer na mňa zhora zakričal, aby som zoskočil a uhol stranou. Urobil som tak a on do tej príšery prudko strčil. Frankenstein sa zrútil dole a ostal ležať na zaprášenej podlahe. Rýchlo som mu vyskočil na chrbát a vydriapal sa von.

Vďaka tomu, že sme zneškodnili to monštrum, dostali sme nejakú odmenu. Ani neviem kedy, zrazu sme proste tie prachy mali. Tak sme to chceli hneď niekde utratiť. Homer navrhoval neďalekú čínsku reštauráciu, lenže ja som nesúhlasil a rozbehol som sa po ulici, aby som našiel niečo lepšie. Nakoniec som narazil na nejaký divný obchod, akúsi kombináciu odevov, kvetinárstva a pipigrilu – všetko bolo dekorované mohutnými popínavými rastlinami (asi brečtan), pomedzi to na vešiakoch viseli rôzne šaty a uprostred bol malý priestor, kde sa piekli a konzumovali kurčatá.

…a potom som sa zobudil.

Je celkom zaujímavé, že si spomínam na väčšinu podnetov, ktoré sa do toho sna premietli. Napr. tá ulica bola hranatá presne v štýle máp CounterStriku. Miestnosť v ktorej sa prezliekala tá transka bola kópia zadnej izby v spodnom poschodí u nás doma za čias môjho ranného detstva (teraz je tam dielňa). To namaľované strnisko je spomienka na vystúpenie BeeGees v letnom tábore, na ktoré som si spomenul, keď sme si v nedeľu pred kinom pospevovali ich veci z Horúčky sobotnej noci… Napadlo ma, že keby som sa posnažil, dokázal by som z fragmentov spomienok a myšlienok, ktoré sa mi hlavou prehnali v poslednej dobe, poskladať celý ten sen.

Celkom zaujímavé, čo sa v tej mojej šiške po nociach deje.