Clive Barker: Tretia kniha krvi

Clive Barker bol môj veľmi obľúbený autor. Jeho prvé knihy a poviedky ma nadchýnali. Dokázal nádherne kombinovať veľmi vizuálnu hrôzu, makabristické scény a výborné nápady s prepracovanou psychikou postáv a – priznajme si to – erotikou.

Knihy krvi sú jeho poviedkové zbierky. Prvá ma nadchla, možno aj vďaka vynikajúcim a mnohokrát oceneným ilustráciám Juraja Maxona. Druhá už nebola až taká dobrá, ale čítať sa to dalo. Teraz sa mi do rúk dostala tretia a ja som bol zvedavý, či sa autor spamätá alebo bude pokračovať v zostupnej tendencii.

Bohužiaľ, potvrdili sa moje pesimistické predpoklady. Tretia kniha krvi je blbá. Ja to proste neviem vyjadriť inak. Je BLBÁ. Barker akoby sa rozhodol, že napíše poviedky „ako od Barkera“. Je tam všetko, čo by ste od neho čakali – hnus, erotika, nejaká tá psychológia, neobvyklé nápady. Ale nedrží to dohromady ako celok, nevyvoláva to žiadnu atmosféru ani pocity. Na jazyk sa mi derie výraz „pásová výroba“. Máme tu vraždiaci rakovinový nádor, vraždiace prosteradlo, vraždiaceho netvora z dávnoveku, vraždiacich utopencov, vraždiacu sochu. Máme tu hrdinov ako obézne dievča ktoré nikto nechce šukať, dievča ktoré šuká na lodi a ostrove, gigola, sexuálne frustrovaného účtovníka. Máme tu šablónu, v ktorej meníme iba pohlavie, prostredie, typ monštra. Nič viac.

Knihu odporúčam všetkým zberateľom Barkera. Nečítajte ju však, iba si ju zastrčte do poličky vedľa predchádzajúcich častí. Namiesto toho si ešte raz prečítajte jedničku, alebo sa opäť zahĺbte do Imajicy, The Damnation Game, Hellbound Heart alebo Cabala. Tretia kniha krvi by vás iba znechutila.

PS: Tie Maxonove ilustrácie tiež nie sú to čo bývali. Myslím, že je to dané nenápaditým obsahom, na ktorý sa asi len ťažko robia také úderné a pôsobivé obrázky, akými sme sa mohli kochať v jedničke.