Riki, každému nám to niečo pripomína, ver tomu…

SIBYL: V mojom prípade ide o jednu veľmi špeciálnu príhodu, na ktorú veľmi rád spomínam (aj keď by som sa za ňu mal čisto teoreticky veľmi hambiť). Som si istý, že moja mama k tomu dodá viac.

Bolo raz jedno batoľa. V časoch, kedy mu detskú hlavičku pokrývalo len jemné chmíři-chmýři /Hanka raď!/ a už vtedy ukecanú pusu občas ešte okupoval cumeľ, jeho mama často vozievala v kočíku zn. Buggy. Batoľa si sedelo a na počudovanie okoloidúcich malo v rukách otvorený bohato ilustrovaný humoristický časopis Roháč, neskôr, keď už malo vačšie rozpatie paží aj český Dikobraz. Už vtedy to dieťa zrejme študovalo, ako robiť jednoduché veci zložitejšími a hlavne zábavnejšimi. Takže niet sa čomu čudovať, že takmer každá, aj tá najbanálnejšia činnosť bola vykonávaná komplikovane a čo najhumornejšie.
Batoľa dorastlo do predškolského veku a jednoduché úkony boli vykonávané čoraz krkolomnejšie. Také kakanie vo vise…Boli sme na prechádzke v lese a dieťa zahlásilo, že chce kakať. Keď som videla, ako poškuľuje po krivom strome na strmine vedľa chodníka vedela som, čo chystá. Dala som k tomu súhlas a obaja sme sa na tom zabávali. Dieťa visiace nad chodníkom asi v metrovej výške veselo vykonalo svoju potrebu /bola toho pekná kôpka/ a na znak dokonania svojej činnosti sa pohompáľalo ako opičie mláďa. Krivý strom v úlohe rukovate to samozrejme nevydržal a hrdý predškolák zadnou častou tela dopadol priamo
do ešte teplého hniezdočka a dlhým šmykom sa zviezol na chodník. To, čo malo ostať v prírode, bolo rozotreté na chrbátiku teraz už nie veľmi veselého samopašníka. Dlho nepomáhali ani lopúchové listy, ani utešovanie, že sa nič hrozné nestalo…
O tejto udalosti sa v našej rodine dlho nesmelo hovoriť nahlas.

Neviem ako kedysi, ale v súčasnosti mám tú historu veľmi rád a hrdo o nej rozprávam pri každej príležitosti…

…chmýří ;-)

Danielka, narcisy skončili po odkvitnutí v pot-pourri a naďalej voňajú…

chmýrie

Riki, to si prehnal – ani rytmickému zákonu to nevyhovuje… ;-)

Práve o to ide. Nech žijú čechoslovakizmy!
krychľa, křečma, zelie, kapousta, polštár, čiap…

Navrhujem zriadiť na Acidlogu Zborník čechoslovakizmov

DF: To je niečo, nad čím rozmýšľam už dávno. Nie ako súčasť AcidLogu, ale nejaký on-line zborník čechoslovakizmov. Asi sa do toho cez víkend pustím…

…prieser, omlúvať, razidlo, talier, trychtierik (zachytené na akomsi československom chemickom seminári…), žviakačka, veľblúd,…

…čím si mi pripomenul jedného nemenovaného kolegu zo Sniny, ktorý na počkanie vygeneroval tieto vybrané slová po c:



cicho, ceplo, ceplaki, cekuciny, cišeňe boľesťi, rusky transport… cesnak, citron, cibuľa, cibrehy, cipana, ciboha… (v súlade s fonetickým prepisom folklóru uvádzam mäkčene aj tam, kam v slovenčine nepatria…)

Sibyl: Ak to nie je tajné, smiem vedieť, o ktorého kolegu ide?
Moj profitip – p. Legemza?

Danielka, červená vlajka – je to akademik Radis, Ing. in spe… sninskú webovku označil za paskudnú na to, že Riki je tiež Sninčan…

SIBYL: Já jsem pražák, vole!

btw. kakacou historkou si ma (spolu s anonymnou čitateľkou) pobavil a inšpiroval k spomienkam na podobné nezabudnuteľné nezmieniteľné trapasy…

…napr. ako prvý deň v škôlke poprosila pani učiteľku: „Néni, törölj meg a popimat…“

…alebo na termálnych kúpaliskách v Hajdúszoboszló, keď sa už dobehnúť nedalo, najnenápadnejšie miesto, kam to urobiť, bolo pod hladinou v bazéne… lenže hovienko vyplávalo na hladinu a otecko ho (dnes veľavážený a preklínaný – podľa potreby – pán doktor) v snahe skryť následky schoval do dlaní a s predpaženými rukami z bazéna vybehol…

…ako vravím, každému to niečo pripomína…

Riki, však minule si tu pel elégie na domov… teda že nevieš, kde vlastne si doma… či práve teraz v Praze???

SIBYL: Keď Dara Rolinc môže hovoriť česky, spievať slovensko-anglicky a vyhlasovať o sebe že je pražáčka, prečo by som to nemohol robiť aj ja? (Samozrejme mám na mysli iba to vyhlasovanie o pražáctve. Určite neplánujem natáčať klipy, v ktorých budem vystupovať ako šlapka z Václaváku, po ktorej pokukujú fešáci so spornou sexuálnou orientáciou…)

Ale teraz vážne – robím si srandu.

…ale teraz vážne – fakt nie? to by som netušila…

SIBYL: Čestné pionierske že nie. Václavák je hnusný a špinavý. Nábrežie Vltavy je oveľa krajšie (ale tam by mi zase od vody oziabalo nohy).

…ale uznaj, že tá sninská stránka hnusná je…

SIBYL: To otvorene priznávam – je hnusná, neprehľadná a chybná. A dokonca som si v prvom okamihu povedal, že by som ju urobil lepšie. Ale v druhom okamihu som si uvedomil, že by to znamenalo, že by som si na krk zavesil ďalšiu vec, o ktorú by som sa musel starať, pretože pochybujem, že by úradníci, ktorí majú tu stránku na starosti, boli schopní ju updatovať poriadne (viď. zdroák tejto stránky).

Riki, ~!@#$%^&()_+|­~!@#&(!@#$%^&*( !!!!!!!


…matfyzácky rehot bez emotikonky…