Hanka má v poslednej dobe veľmi divné fantázie. Veď posúďte sami:

1. Keď čírou náhodou jedného dňa budeme mať dieťa, Hanka by chcela, aby sme (ja a to dieťa) každú sobotu večer spoločne piekli perníkového macíka v špeciálnej forme. To decko mu z lentiliek urobí oči a gombičky a v nedeľu ráno jej ho spolu s kávičkou a džúsom prinesieme ako raňajky do postele.
   K tomu by som rád povedal asi to, že za prvé do svojej kuchyne žiadne decko nepustím, pretože by mi tam iba zavadzalo a za druhé na to, aby Hanka mohla mať dieťa, by sama najprv musela trochu dospieť.
2. Druhou Hankinou fantáziou je svadobná cesta do New Yorku.
   Neviem čo mám na to povedať, snáď len to, že s ňou do NY kľudne pôjdem, ale svadobnú cestu si predstavujem inak než ako behanie s foťákom po nejakom meste (viete dobre aký som cestovania a podobných výletov nadšený). Filip argumentuje tým, že ten pôvodný účel svadobnej cesty kedy sa sex praktizova až po svatbe, je už dávno zastaralý. Ja s ním súhlasím a upozorňujem, že mi nejde o to. Ide mi o to, že si svatobnú cestu (ak vôbec nejakú) nepredstavujem ako niečo, čo vydržím so zaťatými zubami, ale ako niečo, čo je aspoň trochu príjemné obidvom zúčastneným.

Iste ste si už všimli, čo majú obidve tieto fantázie spoločné: manželstvo, potomstvo. Myslite si čo chcete. Ja si tiež myslím svoje.