bláboly chorého človeka

Keď som sa včera vrátil domov, uvedomil som si, že ten zlý pocit, ktorým som trpel celý deň (a vlastne celý koniec týždňa) je spôsobený chorobou. Áno, je to tak, som chorý. A je mi z toho veľmi smutno. Neviem prečo, ale padla na mňa nejaká melancholická depka, alebo čo to vlastne je.

Hanka odišla na víkend služobne preč, takže sa teraz váľam doma, lejem do seba litre čaju plného kôstok z citrónov a hromadím okolo seba pohorie použitých papierových vreckoviek. Do toho si púšťam Not For Threes od Plaid (Hudis, som ti veľmi vďačný, že si ma oboznámil s týmto asi najlepším albumom, aký som kedy počul), pokúšam sa napísať nejaký užitočný JavaScript a rozmýšľam.

Rozmýšľam nad tým, ako mi chýba Hanka. Aj keď som vlastne celkom rád, že tu nie je a to z dvoch dôvodov: Za prvé by sa bála, že sa odo mňa nakazí a za druhé mám kľud a môžem sa len tak pozerať z okna alebo len tak sedieť a nič nerobiť.

Rozmýšľam nad tým, že som bol v poslednej dobe na svojich kolegov dosť zlý a správal som sa ako hulvát. Mrzí ma to.

Rozmýšľam nad tým, ako čo najlepšie urobiť systém svojej stránky, aby konečne dostala hlavu a pätu. Nie som spokojný s tým, ako teraz funguje, pretože je to odporný mix dynamických a statických stránok s nekonzistentným obsahom a rozhádzaným vzhľadom.

Rozmýšľam nad tým, že sa okúpem a zájdem si kúpiť aspirín, ktorý mi snáď aspoň trochu pomôže.

Rozmýšľam nad tým, či by som nemal konečne v AcidLogu urobiť všetky tie zmeny, ktoré mám pripravené ale nechce sa mi do nich púšťať.

Proste myslím na rôzne blbosti namiesto toho aby som sa vzchopil a konečne niečo urobil. Mierne sa mi točí hlava a došiel mi čaj a citrón. Medu mám ešte dosť.

fczbkk
fczbkk
4 komentáre
pred pár rokmi

Komentáre

 
Matej "stink99" Mojzeš pred pár rokmi

Dnes som zazil zvlastnu vec, mal som hrozny, priam hororovy sen.
sedel som v triede s mojimi spoluziakmi, pisali sme nejaku pisomku, rozdali sa papiere, nevedel som ani z coho ideme pisat, profesorovi som do tvare nevidel. na papieroch bolo ohromne mnozstvo otazok, ktore som nevel precitat, mal som z toho zly pocit. zacal som stracat pojem o case a len som pozoroval ako vsetci spoluziaci okolo s usmevom na tvari pisu niekolko stran textu, ja som nedakazal napisat nic, vobec nic nedokazal som ani pohnut rukou, vsetci uz dopisali, len ja som nic nemal napisane a nemohol som s tym nic robit, akoby mi nieco drzalo koncatiny, zmocnoval sa ma strasny priam panicky strach, taky pocit som este nezazil.
strhol som sa zo spanku (spal som asi 4 hodiny), hned som zacal nervozne (a hlucne) hladat mobil – aby som sa v kaledari presvedcil ze je sobota a ziadna pisomka nehrozi, a az postupne mi zacalo dochadzat kde v case a priestore som… potom som nemohol zaspat tak som zapol pocitac ze dorobim to co som pred spankom nedokoncil, ale ruky sa mi klepali ze som nedokazal pracovat s mysou. tak som asi hodinu len tak sedel a pozeral sa z okna na spiace kramare.
fakt ohavne, asi som naozaj prepracovany. je mi na hovno, boli ma hlava a do deadlajnu na mediashow 2002 mam 4 dni. a hlavne som chory (kaslem-na-to) takze Riki – svojim sposobom sme dvaja, este niekto?

 

Riki, dovol mi objat Ta… len tak priatelsky, aby Ti uz nebolo tak chujovo melancholicky depresivne… ozvem sa, az budem v Prahe, aby si vedel, ktoze Ta to objima…

 
Riki Fridrich pred pár rokmi

SIBYL: Hmm… nejak podozrivo casto ma objimas. Nemas nahodou nejake postranne umysly?

 

Riki, neber to tak vážne – ak pomohlo, splnilo účel, a to stačí… ak nie, nerada som obťažovala…

 

Pridaj komentár

Komentáre môžu pridávať iba prihlásení užívatelia.