každý deň, keď sa zobudím, je ráno a ja vstanem. každý deň, keď sa zobudím, som plný očakávania. každý deň sa niečo stane. každé ráno sa niekto zobudí. každý deň niekoho stretnem a každý deň niekto dobrý zomrie. každý deň vyjde slnko a aj keď nesvieti, cítim ho. som alergický na mlieko a tiež dobre viem, že fosfor je jedovatý. som ale rád, že každý deň, keď sa zobudím, je ráno a ja vstanem.
sedím na stoličke, ktorá sa tvári, že je mäkká. sedím na stoličke a pozerám v ústrety blikajúcemu monitoru, stále dúfam, že sa dostaví nejaká myšlienka, ktorá by mi dala niečo ako indície, návod, a pomohla by sa mi vymotať spomedzi milióna relácií medzi tabuľkami, čo sa mi snažia nekomplikovať ráno. všetko navyše k tomu nasvedčuje tomu, že odstavce, ktoré len sťažka, neústretne a nasilu pribúdajú v mojej diplomovej práci, aj tak nikto neocení. sedím na stoličke a premýšľam o tom, prečo je človek nútený, medzi tým, čo má aspoň trocha zmysel, robiť to, čo ho úplne postráda.
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS