Dnes v noci som akosi nemohol spať. Uprostred noci som sa zobudil a akosi sa mi nedarilo opäť vkĺznuť do bezvedomia. Asi hodinu som sedel pri počítači, potom som sa na to vykašla a šiel si opäť ľahnúť. Asi po hodine prevaľovania som konečne zaspal a snívala sa mi séria divných snov. Nepamätám si ich už presne ani v akom poradí šli, takže to bude iba útržkovité:

• Jeden sen sa odohrával v svete hry Fallout. Dvaja bratia žili v spoločnom dome. Jeden z nich tam začal chovať mláďa draka. Ten druhý sa ho pokúšal presvedčiť, že je to nebezpečné a že by toho draka mal zabiť. Hrozne sa kvôli tomu pohádali a tak sa ten druhý naštval a odišiel. Vrátil sa až o niekoľko desiatok rokov. V tej oblasti proti sebe bojovali dve veľké skupiny – animisti a technológovia. Animisti chovali drakov a využívali ich na boj proti technológom, technológovia zas využívali techniku na vraždenie drakov.
• Naša firma sa presťahovala na nejaké nové miesto a ja som nevedel kde presne. Vedel som iba, že tam ide nejaký autobus. Ráno som na zastávke našiel daný autobus a pozeral som si jeho trasu. Zistil som, že to tam ide veľmi dlho, pričom nejaký ďalší autobus na tú istú zastávku ide oveľa kratšou trasou. Keďže som si však nebol istý, nasadol som do toho prvého. Ten vyrazil, ale opačným smerom. Urobil veľký okruh, prešiel cez spústu dedín a lesov (neviem prečo, ale bola to príjemná jazda, kochal som sa krajinou), až sa nakoniec vrátil na tú istú zastávku, z ktorej sme vyrazili. Odtiaľ mal pokračovať ďalej inou trasou smerom k mojej práci, ale namiesto toho sa opäť otočil nesprávnym smerom. Tak som vystúpil a presadol na ten druhý autobus. Ten šiel síce správnym smerom, ale cesta viedla cez veľmi kopcovitú oblasť. Na kopcoch bola nekvalitná cesta s ohromnými dierami, ktorým sa šofér vyhýbal tak, že zachádzal až úplne na kraj priepasti v protismere. Na okraji cesty síce boli nejaké vysoké hranaté betónové stĺpy, ale pochyboval som, že by autobusu zabránili v páde. Nakoniec sa cesta rozpadla úplne, predná časť autobusu sa prepadla dole a tak som vystúpil a ďalej šiel pešo.
• Tento sen sa plynule pretransformoval na iný. Kráčal som v ňom dedinou. Bolo pekne a slnečno a cestou som stretával rodinky s deťami na prechádzke. Jedna rodinka mala so sebou dvoch malých psíkov. Jeden z nich mal v tlame slimáka vytiahnutého z ulity. Rodičia to chceli skryť pred deťami, aby z toho nemali šok. Ja som však vedel, že taký malý pes by slimáka z ulity nikdy vytiahnuť nedokázal. A potvrdilo sa mi to. Neďaleko stál veľký vlčiak, pred sebou hromadu slimákov a jedného po druhom ich vyťahoval z ulity. Začal som odtiaľ utekať, ale nemohol som ohýbať nohy. Vtedy som si uvedomil, že vlastne ležím na posteli na bruchu, preto nemôžem bežať. Tak som sa chcel zdvihnúť a pokračovať ale vôbec som nebol schopný pohnúť rukami.

Tých snov bolo ešte zopár. Stále som sa trochu prebral zo spánku a hneď zas upadol späť do snenia, všetko sa mi plietlo a motalo, nevedel som čo je skutočnosť a čo sen. Nebolo to však nepríjemné. Akurát ma mrzelo, že som to musel prerušiť, lebo už bolo veľa hodín.