kde su tie zeny?

vecer som sa hrabal vo svojej minulosti… ja viem, vravite si, co uz toho clovek vyhrabe, ked ma 26 rokov… ale predsa.
hrabal som sa vo svojej minulosti.
zacalo to tym, ze som na jednom zalohovom cd nasiel .arj
subor so zaheslovanymi textami. po nejakej dobe hladania
spravneho hesla sa mi podarilo vykopat obsah toho archivu.
boli tam basne, ktore mi dala v roku 92 jedna kamaratka… o ktorej nic neviem uz aspon 5 rokov, ale s ktorou sme si boli isty cas dost blizki. kde je tej kocke koniec?
tak som vybral z igelitoveho sacku stare listy, co som dostal. a nasiel som dalsie basne, od inej autorky, snad este starsie. a spomenul som si na ne, ano, rozpamatal som sa, ale.. ale
neboli podpisane, takze len tusim, od koho boli… a na tvar
toho dievcata sa uz nedokazem rozpomenut. kde je jej
koniec?
potom prisli na rad maturitne oznamenia… tuto som velmi
miloval… a tato je skvela baba, viem… tato je uz vydata… aj tato… kde ze tie zeny su? a ked sa tak na to pozeram, moj zivot bol naplneny skvelymi osobnostami. ovela viac, nez je teraz…
ked som niekomu pisal list, vzdy som si nechal
koncept. ludia, keby som bol schopny este aspon raz nieco take napisat! vtedy som este zil, bol som plny vasne, plny tuzob a odhodlania… nejako som vyhasol.
kedysi som pisal hudbu, mozno viete o tom. ked si to dnes
pustam, vyludzuje to zhovievavy usmev, ale… ale ved ja
dnes nie som uz nic schopny napisat! pre tie dievcata som
pisal hudbu, pisal listy, zil som v nadeji a v sklamaniach..
zasraty realizmus, zasrata skepsa, kiez by som znovu
dokazal prebudit v sebe to co som bol.
ano, raz som odvtedy s jednou z tych zien co boli naplnou
mojho zivota telefonoval. ziaden zaujem, ziadna iskra. nic.
vyhasnuty telefon.
viete, tak ako ma postupne odmietali zeny, ktore som
zboznoval, tak sa postupne znizovali moje naroky, ale aj
ochota sa rozdat. a vyhasol som. to, cim som dnes pre moju priatelku, je len rozmazany tien toho, cim som byval. a myslim, ze si obaja zasluzime viac.
kde su vsetky tie zeny? v ich listoch su radosti, starosti,
tragedie aj komedie, ale su vsetky skutocne. realne. prave.
bez pretvarky. kde su tie zeny?
vsetky ma formovali do toho, cim dnes som, a ja som im za
to vdacny, kiez by som sa vsak znovu nasiel.
ostava mi uz len dufat, ze ich zacnem postupne znovu
stretavat.

hudis
hudis
6 komentárov
pred pár rokmi

Komentáre

 
Slavomir Durej pred pár rokmi

ako keby si hovoril cast mojho zivotopisu…
fakt som bol kedysi viac motivovany a robil blaznive kusky aj kreativne kusky , ale clovek po tych 25 v stalom vztahu akosi spohodlnie a … jednoducho si zvykne. Zabeha si kolaje, ktore sa po case tak prehlbia, ze aby z nich vypadol potrebuje minimalne vybuch granatu, sopky , alebo zemetrasenie. Alebo najst nejaku novu uzasnu lasku.
Je to smutne.

 
Riki Fridrich pred pár rokmi

Chlapci, ide na nás jeseň života. Je smutné, že prišla tak skoro…

 
Mato Marcin pred pár rokmi

Myslim, ze k Hudisovmu zapisu niet co dodat. Mam presne tie iste pocity.
Plati presne to, co som pisal na podobny prispevok Rikimu.

Plne suhlasim. Jesen je tu, a ani trochu ma to netesi.

 
Daniela Fridrichova pred pár rokmi

Prepacte mi, mladi muzi. Pred mesiacom som slubila sama sebe, ze budem tichym citatelom AcidLogu a aj keby mi mali useknut prsty, ze nenapisem tu ani holu vetu. Ale odvolavajuc sa na 4. bod Asertivnych desatoro /mam pravo zmenit svoj nazor/ pisat musim. Pri precitani si tohto clanku a komentarov k nemu ma nenapada nic ine, ako vyrok M. Twaina: NIET NIC TRAPNEJSIE, AKO MLADY PESIMISTA…AZ NA STAREHO OPTIMISTU.
Aj napriek tomu, ze som uz stara, som vecna optimistka a mam optimizmu aj na rozdavanie. Po trpkych zivotnych skusenostiach som zbalila vsetke literarne pokusy, vystrizky, fotografie, adresy, listy a ostatne blbostky, ktore patria do dob zamilovanej mladosti s umyslom – uz nikdy viac. Naozaj som sa nechcela uz nikdy zamilovat. Ale srdce je najsamostatnejsi organ ludskeho tela, vzdy si robi, co chce a s rozumom sa, takmer u ziadneho jedinca, nedohodne. Bohuzial patrim k nim. Branim sa doposial, ale mojim protivnikom je najlepsi chlap mojho zivota. Nepisem mu basne, radsej mu uvarim dobru veceru. Oproti predchadzajucim muzom, ktori mi skrizili cestu ma vsak tento punc pravosti a nezelena na rukach ako kocici pliesok, ktory sa vydava za zlato. Takze bojujem. Sama so sebou – ale aj s nim, pretoze ani on sa povodne nechcel zamilovat. Je to moja prva laska, stokrat oplakana, jeho fotky su zazltnute, basne pre neho uz takmer necitatelne, ale dodnes viem naspamat jeho cislo telefonu, na ktore som mu tajne volavala. Uz som takmer zabudla na jeho odstavajuce usi a na to, ze bol v case nasej pubertalnej lasky o desat centimetrov mensi a bozkavali sme sa len v satni posediacky. Ked sa stretneme, pozrite sa vedla mna. Urcite tam bude stat. Jesen zivota je krasna, odkladajde si kazdu spomienku na ten najkvalitnejsi disk. Urcite sa zide. Blizi sa jar…Mladnite!

 
moonlight [rastislav komara] pred pár rokmi

hmm ludkovia, ludkovia. tie vase myslienky su ako zo zleho psycho filmu. jesen zivota. panecku kde na to chodite. spolu nemate ani tolko rokov aby ste si mohli hovorit starci. co vas dohnalo k tomuto vasmu postoju. chcete mi nahovorit, ze nemate dost sil zdvihnut sa zo stereotypu a skusit nieco nove? hmm. ak ano tak to mate pravdu. zatvorte sa do svojich malych vybehanych stereotypnych svetov a zostarnite aj fyzicky. pretoze dusevne ste uz hrobarovy na lopate. hmm skoda…

 
Sibyl pred pár rokmi

Páni, nečítajte svojim deťom, ak nejaké budete mať, rozprávky o Šípovej Ruženke a Princoch na bielom koni – deti sú totiž dôverčivé a idealistické… sami ste im uverili, cítiť z vás neuveriteľné sklamanie z toho, že vy ste tými Princami žiadnej Snehulienke neboli…

Som jednou z tých žien, ktoré vám písali básne (a vy ste z nich potom citovali do liebesbriefov iným)… kdeže sú? Posledná sloha jednej z posledných znie:

Maj sa ako chceš

a každý osve

pochováme naše

 dieťa…

Pani Fridrichová, buď ste mali neobyčajné šťastie, alebo ja neobyčajnú smolu, môj životný príbeh je plný spálených mostov a pachuti po nich, napriek tomu kráčam ďalej so srdcom na dlani, nepoučená a nepoučiteľná, rozhodnutá kompromisu skepsy a stereotypu sa na sebe nedopustiť… a teším sa na ďalších úžasných mužov a ženy, ktorých ešte vo svojom živote stretnem a zaručene ma ešte nesmierne obohatia.

Ak ma nabudúce stretnete, pravdepodobne budem sama, aj keď po boku niektorej/-ého z nich… ale len osamote je človek so seberovným,

samota je pre veľké duše, nie pre ľudí malých, prostredných

(len škoda, že už neviem, koho citujem…)
 

Pridaj komentár

Komentáre môžu pridávať iba prihlásení užívatelia.

 
 

Súvisiace zápisy