Včera to bolo poriadne veselé. Mali sme ísť s Irenou a Filipom do divadla. Stretnutie sme si dali na štvrtú v Slávii. Keďže bolo narvané, museli sme sa o stolík pobiť. Myslím to doslovne… Hanka dosť brutálnym spôsobom vyhodila nejakú starú pani, ktorá si tam práve chcela s nejakým dievčaťom sadnúť. Vraj: „Kam sa hrabe k boxu pro šest, když jsou jen dvě?“

Po chvíli došiel aj Filip (meškal iba pol hodiny) a veselica mohla začať. Konzumoval sa drink Domácí pohoda, ktorý mimo iného obsahuje an Absinth. Hlavne Irene dosť chutil. Potom sa ešte Filip a Hanka posilnili polievkou v chlebe (vyzerá to divne, ale vraj to bolo dobré) a potom sme vypadli do Modrého psa.

Tam sme prežili menší šok, pretože náš obľúbený hruškový dortík nebol (samozrejme, veď bola nedeľa večer). Nakoniec sme si dali niečo iné a majiteľ Modrého psa nám prezradil, že sme to z tých častých návštevníkov ešte niesli dosť dobre. Nejaké dievča mu tam vraj po zistení, že hruškový dortík nebude, predviedla hysterický záchvat, tresla dverami a odišla. Pýtali sme sa teda, čo do toho sype a dozvedeli sme sa, že herák. Hmm…

Nakoniec sme v dobrej nálade dorazili do Divadla na zábradlí, kde sme mali zhliadnuť predstavenie Lidumor aneb Má játra beze smyslu. Ešte som si odskočil na wc a mohlo sa to začať.

Predstavenie to bolo divné. Veľmi divné. Vlastne ani neviem o čom bolo (aj keď som sa neskôr dozvedel, že som mu vlastne rozumel ešte viac nez ostatní, ktorým sa to páčilo viac než mne). Bola to komédia, aj keď mne to pripadalo ako strašný horor. Obyvatelia bytovky, ktorí sa navzájom nenávidia a osočujú, to všetko pod dohľadom majiteľky pani Očistcovej. Náboženská fanatička pani Červová sa tiesni v plesnivom podzemnom byte so svojim šibnutým chromým synom Hermanom, zatiaľ čo o poschodie vyššie bývajúca fašounská rodinka Kovač(ič)ových sa snaží získať ich byt. Jedného dňa sú pozvaní na oslavu narodenín pani správcovej, kde sú všetci hromadne otrávení, je pokoj a Herman sa dostáva do neba. (Takto som to aspoň pochopil ja.)

Úžasnou kultúrnou vložkou bolo, keď som sa počas prestávky stretol s kolegyňou Martinou a jej priateľom. Opýtal som sa ich, či tomu rozumejú a oni na to, že hej. Tak som chcel aby mi to vysvetlili, ale nevysvetlili mi to. Martina povedala, že mi to vysvetlí zajtra (čiže dnes) v práci, ale ani dnes z nej nič zmysluplné nevypadlo. Hmm… banda jedna pózerská.

Ďalšou zaujímavosťou bolo, že sme cez prestávku v divadelnej kaviarni videli Davida Černého.

Po predstavení sme sa ešte zastavili v Slávii, kde sa moji spoločníci opäť potužili Domácou pohodou a šli sme domov. Keďže sa Irene nechcelo vracať domov, prespala u nás.

Celkoto to bol veľmi zaujímavý a veselý večer. Ale nabudúce asi radšej vyberieme niečo ľahšie. Niečo ako Desať malých černoškov.