Všetci čo ma poznajú trochu bližšie iste dobre vedia, že nemám rád sviatky. Skoro by sa dalo povedať, že ich bytostne neznášam. Dnes je zhodou okolností deň sv. Valentína – jeden z nechutných zkomercionali­zovaných sviatkov.

Hanka odo mňa ráno dostala dvojposchodovú srdcovú bomboniéru Milka (to je už taká tradícia, pretože ju dostala aj minulý rok) a k nej lístky na dnešnú premiéru Harryho Pottera. Je celkom fajn, že tá premiéra vyšla akurát na dnes, pretože som vďaka tomu nemusel vymýšľať nejaký iný darček. Každopádne by som jej tie lístky pozháňal tak či tak, pretože viem, že by jej to urobilo radosť.

A práve tu je ten problém. Sviatky nás nútia kupovať darčeky a to z obdarúvania robí škaredú povinnosť. S tým je spojený aj predsviatkový stres, pretože si človek uvedomí, že niečo kúpiť jednoducho MUSÍ, ale väčšinou nevie čo. Z príjemných vecí sa tak stávajú veci nepríjemné (ale pre niekoho ziskové).

Prečo sa jednoducho na sviatky nevyserieme a nerobíme druhým radosť vtedy, keď chceme? Hmm… Asi preto, že obchodníci so zbytočnosťami musia z niečoho žiť.

PS: Od Hanky som dostal tretí cestopis Michaela Palina „Kolem dokola“, ktorý mi urobil veľkú radosť.