Opäť som mal úžasný sen. Nebudem vás zaťažovať jeho plným znením, spomeniem len to najzaujímavejšie.

V nejakej miestnosti vo výklenku v stene začínal úzky tunel, v ktorom bolo pohyblivé schodisko smerom dole. Neviem prečo, ale nastúpil som na tie schody a nechal sa unášať do hlbín. Svetlá v chodbe však boli čoraz slabšie a občas dokonca nefungovali vôbec, takže som sa po chvíli ocitol v úplnej tme, stojac na pohyblivom schodisku, ktoré ma slušnou rýchlosťou unášalo dole.

Začala vo mne rásť panika. Nevedel som, kde to schodisko končí a či sa odtiaľ budem vedieť dostať späť na denné svetlo. V miestnosti, kde som začal, bolo totiž iba schodisko smerom dole. Keby bola dole úplná tma, tak by to mohlo znamenať seriózny problém. Otočiť som sa nemohol, pretože schodisko sa hýbalo dosť rýchlo a musel by som šprintovať poriadne dlho, kým by som sa dostal o pár metrov vyššie. Dostať sa celkom hore by som určite nevládal, nehovoriac o tom, že by som potme určite zakopol a spadol.

Fakt zúfalá situácia. Neprajem vám ju zažiť..