Tak za sebou máme Mikuláša. Ten môj bol včera celkom zaujímavý – asi som bol veľmi neposlušný, pretože som namiesto očakávaných brikiet vyfasoval plné ústa plastelíny a dieru v zube. Ale poďme pekne poporiadku.

Na včera som bol dohodnutý s Hankinou mamou, že budeme pokračovať v látaní môjho deravého zubu. Z práce som vyrazil tak, že som mal na miesto určenia (opačný koniec Prahy) dôjsť akurát včas, lenže všade boli hrozné zápchy, takže som sa dostavil s polhodinovým meškaním. Už to vyzeralo tak, že z orálneho terroru nič nebude, pretože som narazil na zamknuté dvere stomatologického oddelenia, ale pani upratovačka mi otvorila a pustila ma dovnútra. Hankina mama tam ešte bola, pretože mala hromadu papierovania, takže sa vlastne nič nestalo.

Z diery v zube mi bola odstránená dočasná cementová plomba (ktorá za ten čas už bola celkom dosť opotrebovaná), diera vyčistená, ostré okraje zahladené. Keď som na to šahol jazykom, úplne som sa zhrozil, pretože tá diera mi pripadala asi tak trikrát väčšia než samotný zub. Následne mi bol do úst opakovane vrazený kus plastelíny, do ktorej sa otlačili všetky moje hryzadlá (keď náhodou nájdete nejaký masový hrob, podľa tých odtlačkov si kľudne môžete overiť, či tam v pokoji spočívam aj ja). Musím sa priznať, že ma tie otlačky celkom ukľudnili, pretože som na nich videl, že tá diera je v skutočnosti veľmi malá (asi 1,5mm v priemere). Ešte sme sa chvíľu bavili vyberaním vhodnej farby novej výplne (dozvedel som sa, že napriek môjmu dojmu, nemám žlté, ale šedé zuby) a potom mi bol zub opäť zapátaný dočasnou plombou. Do týždňa bude hotový ten chýbajúci kus, ktorý mi Hankina mama v stredu vlepí na správne miesto (a to bude dúfam na veľmi veľmi veľmi dlhú dobu moje posledné stretnutie so zubárskym kreslom).