Keďže moja platobná karta sa umúdrila, odblokovala a opäť začala z bankomatov mámiť peniažky, zastavil som sa včera cestou z práce v obchode a kúpil som dve veci. Prvou bol vianočný darček pre Hankinu mamu – dúfam, že jej bude vyhovovať.

Druhou bola veľká plyšová opica, ktorá sa prednedávnom Hanke veľmi páčila. Keďže som ju nemal kam dať, aby som ju ukryl pred dažďom, strčil som si ju pod bundu. Keď som prišiel domov, vrhol som ju na Hanku. Dnes som to mojim kolegom povedal slovami: „Včera večer som prišiel domov s opicou a vrhol som ju na svoju priateľku.“ Pozerali sa na mňa nejako divne. Každopádne, opica sa volá Ťupka a dnes v noci spala s nami. Hanka z nej má radosť a ja mám radosť z Hanky, takže panuje všeobecná spokojnosť.

Dnes idem ku kaderníčke, ktorá mi konečne odstráni bujný porast, ktorý už istú dobu pokrýva moju hlavu. Som zvedavý, čo z toho vzíde.

A ešte jedna drobnosť. Zverejnil som pôvodnú verziu rozhovoru pre RawThings, takže si ho teraz môžu prečítať aj ľudia, ktorí nevedia anglicky.