Tento víkend bol zvláštny. Akoby si teplé počasie povedalo, že sa ešte naposledy rozlúči so svojimi fanúšikmi a venovali nám nádherné dva slnečné dni predtým, než vzdá svoj vopred prehraný boj s hmlou, snehom a tmou.

V sobotu sme s Hankou vyrazili na Vyšehrad. Bolo tam pekne, až ma štvalo, že som si doma nechal foťák. Z hradieb je nádherný výhľad na Vltavu. Našiel som tam dokonca aj jednu divnú sochu, ktorá vyzerala ako dračia lebka alebo niečo také – hrozne sami páčila.

Popoludní sme zase navštívili kino a videli sme film Podzimní návrat. Úplne zlé to nebolo, ale je to spomienkový film. Takže tam nie je prakticky žiadny dej a celé je to popretkávané dlhočiznými zábermi, v ktorých sa vôbec nič nedeje, iba hlavný hrdina upiera zrak niekam do diaľky. Keby to malo pol hodiny, bolo by to dobré.

Nedeľu sme strávili na Petříne. Hneď na úvod musím povedať, že som bol trochu sklamaný, pretože som očakával minimálne dvoch exhibicionistov a jeden lesbický pár v kroví. Bohužiaľ sme tam stretli iba rodinky s deťami, dôchodcov, psíčkarov, zahraničných turistov a zamilované páriky.

Mierna preľudnenosť spôsobila, že sme dvakrát museli čakať v rade – na lanovke a v bludisku. Každopádne sme to prežili a odmenou nám bola príjemná prechádzka po záhradách a parkoch, ktoré vyzerajú fakt pekne a na moje počudovanie sú udržiavané a nezpustnuté.