bez názvu

Dnes v noci som mal hrozný sen. Bol som na vojne, podledný deň, mali pre mňa prísť naši autom, aby ma odviezli domov. Bol som však hrozne zafúľaný a spotený, tekže som šiel do sprchy, aby som sa aspoň trochu umyl. Lenže sprcha bola kombinovaná so záchodom, ešte k tomu takým totálne hnusným, všade kvapkala voda a tak. Na kachličkovanej podlahe kde-tu ležali hovná. Pustil som si sprchu a postavil som sa tak, aby som do ničoho nešlápol. Našampónoval som si vlasy a začal sa umývať, ale tlak vody bol hrozne slabý, takže sa mi nedarilo tie mydliny dostať z hlavy. Stekali mi po tvári a ja som stískal viečka k sebe, aby sa mi nedostali do očí. Poriadne dlho som sa snažil dostať to zo seba, až sa mi to nakoniec podarilo, otvoril som oči a prišiel som na to, že odtoky nefungujú, takže sotjím po krk v špinavej vode, v ktorej sa pomaly rozpúšťali všetky tie hovná. Fuj!

Poďme však k príjemnejším veciam. Cez víkend som neodolal a kúpil som si počítačovú hru Arcanum. Urobili to tí istí ľudia, ktorí sú zodpovední za Fallout a to je snáď dosť na to, aby to bola pecka. Okrem toho sa to celé odohráva v (aspoň pre mňa) veľmi atraktívnom prostredí sveta, kde sa kríži mágia s technológiami a spoločnosť sa veľmi podobá Anglicku v období pary. Má to úžasnú atmosféru; pre ukážku napríklad budem citovať manuál: „Vyššia úroveň znalostí bojových umení pomáha postave k vyššej efektivite pri boji, mrzačení nepriateľov či odsekávaniu ich údov. Správny gentleman by však tieto schopnosti mal používať s chladnou hlavou.“ Alebo: „V ľavej časti obrazovky vidno vek postavy. Gentlemani, ak ide o postavu ženského pohlavia, prosím, odvráťte diskrétne zrak.“ Je to proste paráda.

Včera mala Hanka zraz s Filipom a tak ma vytiahla so sebou. Bolo to veľmi príjemne strávené popoludnie. Začali sme tradičným a neprekonateľným hruškovým koláčom u Modrého psa. Tam sa Hanke podarilo prevrhnúť hrnček s kávou (ten však už bol našťastie prázdny), ktorý následne vrazil do vázičky s umelou kvetinou, takže som musel sedieť nalepený na Filipa, aby mi stekajúce kvapky nezavlažili nohavice. Filip práve číta nejakú francúzsku knihu o tajomstvách zašifrovaných v biblii. Veľmi zaujato a nekvalifikovane sme o tom diskutovali, až mi bolo ľúto Hanky, ktorá by radšej rozoberala svoju depku. Tá sa dostala na rad až v Slávii nad šálkou čaju. Poriadne sme ju popretriasali zo všetkých strán a prišli na to, že tým istým problémom trpí aj Filip, čo Hanke urobilo očividnú radosť. Nakoniec sme sa presunuli do Modré zahrady, kde sme deň zakončili veľmi dobrým šalátom s fazuľkou a kuracím mäsom.