Robil som nejaké zmeny na mojej stránke. Zatiaľ len celkom malé, takže si ich asi ani veľmi nevšimnete. Asi najzaujímavejšou novinkou v denníku je odkaz na predchádzajúci a nasledujúci príspevok (dúfam, že som konečne aspoň trochy vyhovej Sl.adkej, ktorá sa tých odkazov už pár krát dožadovala).

Dosť však bolo somarín, poďme na niečo konkrétnejšie. Chcel by som veľmi pekne poďakovať mojej mame, ktorá mi cez víkend napísala nádherný e-mail plný dobrých správ, optimizmu a radosti. Potešilo ma to a urobilo mi to vynikajúcu náladu. V kontraste so všetkým tým hnojom, ktorý musím denno denne zo všetkých strán počúvať, to na moju dušičku pôsobilo ako hrejivý slnečný lúč.

V sobotu sme si s Hankou naplánovali vychádzku na Vyšehrad, ale prespali sme ju. Popoludní sme si len na chvíľu ľahli do postele, že si trošku zdriemneme, a zobudili sme sa až večer. Tak sme si vyšli na večeru do Osmičky, čo je luxusnejšia reštaurácia blízko Hankinej roboty. Dal som si tam lasagne a musím sa priznať, že boli perfektné. Ešet lepšie než v Modré zahradě. Neskôr večer sme sa stretli s Filipom, chvíľu posedeli v Slávii a nakoniec zaliezli do minikina Evald, kde sme si pozreli film Memento. Ja som ho už síce videl tretí krát, ale predsa len je to jeden z filmov, ktoré musíte vidieť viac krát.

Nedeľa prebehla celkom v pohode, akurát že sme s Hankou boli hrozne ospalí a vôbec nič sa nám nechcelo (asi kvôli tomu počasiu), takže sme sa celý deň len tak váľali a nič nerobili.

Ozaj, skoro som zabudol ešte na jednu vec. V sobotu sme upratovali (po dlhej dobe) a mne sa podarilo niečo geniálne. Napustil som wecko nejakou čistiacou chemikáliou a potom som misu drhol tak dlho, až som takmer kompletne odstránil zažranú usadeninu, ktorá sa vynímala na dne a nevyzerala veľmi pekne. Takže teraz sa naša misa ligotá ako v reklame a je do nej radosť srať.